Strana Moderného Slovenska

Globalizácia (diskutovaný článok)

Globalizácia a rada slovných spojení, ktoré v posledných rokoch stále častejšie používame, patrí k tým, ktoré zdanlivo všetci chápeme, ale definovať ho väčšina z nás nedokáže. Globalizácia je prevažne chápaná ako proces celosvetového informačného, technologického a ekonomického prepojenia(^1). Problém globalizácie je veľmi komplikovaný. Na začiatku by som sa chcela sústrediť na historické súvislosti.

Už antická civilizácia v dobách svojho najväčšieho rozkvetu bola do značnej miere globálnou trhovou spoločnosťou, ktorá zahrňovala takmer celý vtedy známy svet. Bola do značnej miery politicky a mocensky prepojená a existoval tu zglobalizovaná antická kultúra, exportovaná z imperiálnej metropole do provincií od Afriky až po Palestínu.

V 5. storočí však nasleduje zánik západnej časti ríše, série vojenských konfliktov a pád veľkej časti civilizovaného sveta. Je to niekoľkostoročné obdobie rozpadu antického sveta, barbarizácie Európy pod náporom sťahovanie národov, kedy boli mestá opustené, bol rozbitý štátny mechanizmus. Dochádza aj k návratu ku primitívneho autarkizmu ( samozásobovanie ) poľnohospodárskeho hospodárenia. Kultúrny prepad bol ohromný. Antická vzdelanosť zmizla tak dokonale, že sa do Európy vracia až obklukou cez arabský svet a v arabskom preklade, predovšetkým cez významné kultúrne centrá ( napr. toledská prekladateľská škola – 11. – 13. str. )

V tomto období je poľnohospodárstvo zamerané na samozásobovanie – ktorý sa stáva tak hlavným spôsobom hospodárenia a prežívania. Doposiaľ vyspelé trhové hospodárstvo zaniká a s ním spojený diaľkový obchod sa obmedzuje len na prepychový tovar pre obmedzenú klientelu z novovznikajúcej privilégovanej triedy. Od plného nástupu stredoveku sa začala opäť rozvíjať spočiatku na lokálnej, neskôr na štátnej úrovni, až kým nezasiahne celú Európu. Talianske mestké štáty, rovnako ako severonemecký zväz miest sa stali ohniskom veľkého obchodného podnikania. V severnom Taliansku je možné pozorovať začiatky moderného bankovníctva. Ohromný impulz znamenajú objaviteľské cesty 15. – 17. str., kde bol založený globálny koloniálny systém, zahrňujúci väčšinu planéty. Prvá globalizácia európskej civilizácie vo svojej klasickej koloniálnej forme bola na svete. Zo začiatku sa koloniálne mocnosti snažili zmocniť sa predovšetkým drahých kovov a koloniálnych produktov – korenia, prepychového tovaru a exotických materiálov. V portugalskom vydaní bolo koloniálne hospodárenie spočiatku čistým vykorisťovaním. Onedlho však začína kolonizácia nových podmanených území s rozvojom veľkorysého podnikania v poľnohospodárstve – plantáže monokultúr určených pre odbyt v koloniálnych metropolách a pre celú Európu. Progresívny koloniálny duch podnikania vznášajú do koloniálneho hospodárstva Holanďania, vytvárajúci prvú modernú kapitalistickú spoločnosť.

Avšak i stredoveká spoločnosť mala globalizačné ašpirácie. Cirkevný univerzalizmus, oslabený rozpadom medzi východným a západným kresťanstvom, husistickým hnutím a reformáciou, mala svoju dôstojnú svetskú protiváhu vo svetovládnych ašpirácií niektorých panovníkov. Kultúrna a politická emancipácia jednotlivých národov a vznik národných štátov však pôsobili proti náboženskému, kultúrnemu a politickému univerzalizmu.

A potom prichádza priemyselná revolúcia, ktorá od druhej polovice 18. str. akceleruje ekonomiku, vytvára modernú infraštruktúru ( prieplavy, diaľnice, železnice, telegraf ). Vtedy sa vytvorila pravý globálny trh tovarov a služieb. Do čela vývoja sa teraz dostáva Anglicko. Spočiatku bol diaľkový obchod využívaný len pre prepychové tovary. Objaviteľské plavby a vytvorenie koloniálneho obchodu dospelo k štádiu, že sa oplatilo obchodovať na veľké vzdialenosti.

V 20. str. došlo k radikálnej premene vo spoločenskej sfére. Už sa nejedená len o tovar. V minulom storočí sa vo veľkom začal využívať kapitál, a to v záujme presunu priemyslu do krajín s nižšími výrobnými nákladmi, lacnejšou pracovnou silou, nižšími daňami. Koloniálny systém sa totiž v polovine 20. str. rozpadáva, avšak vzťahy hospodárskej a politickej závislosti navzájom nadobúdajú len iný charakter. Presunutie výroby napr. spotrebného tovaru do rozvojových krajín však znamená len rast svetovej ekonomiky, diaľkovej prepravy, pretože topánky sa už nevyrábajú v krajine kupujúceho ale zvyčajne v Číne, Thajsku. Takýchto komodít stále pribúda. To zároveň neznamená, že by nejako zaostával obchod s monokultúrnou produkciou z plantáží rozvojových krajín alebo svetový obchod so surovinami. V tejto situácie sa i výdaje na životné prostredie samozrejme stávajú prekážkou väčšej konkurencieschopnosti.

Sociológ Janem Keller vidí dopady procesu globalizácie v nasledujúcich bodoch:

1. konkurenciaschopnosť na zglobalizovanom svetovom trhu si vyžaduje znižovanie nákladov na prácu – teda redukciu počtu zamestnancov, prechod na polovičné úväzky
2. znižovanie mzdy znižuje daňový výnos využiteľný na služby sociálneho štátu
3. nižšie a stredné príjmy stagnujú alebo dokonca klesajú, ale prudko rastú príjmy špičkových predstaviteľov: vytvára sa tak trieda superbohatých
4. celkom na dno spoločnosti sa dostáva asi 10% celkového obyvateľstva daného štátu

Ralf Dahrendorf v tejto situácie naznačuje, že proces globalizácie v politickej rovine vedie viacej k autoritatívnemu ako demokratickému režimu. Súčasné storočie bude možno storočím autoritativizmu. Má to svoju logiku, pretože nadnárodné firmy potrebujú vlády, ktoré zaisťujú v triedne rozdelenej spoločnosti kľud a poriadok. Samy národné spoločnosti totiž žiadnu demokraciu netrpí: je totiž prísne hierarchicky organizované.

V nasledujúcej časti by som sa chcela zamerať na problematiku globalizácie troška z inej stránky:

1. dnešný počítač je tisíckrát výkonnejší ako počítač pred 30 rokmi a súčasne i tisíckrát lacnejší
2. telefonický rozhovor medzi New Yorkom a Londýnom je v priemere tridsaťkrát lacnejší ako pred 50 rokmi
3. zisky zločineckých gangov, ktoré operujú vo svete, činí 1,5 biliónu ročne. ¾ tejto čiastky tvoria zisky zločineckých syndikátov
4. Tanzánia vydáva na splácanie svojho zahraničného dlhu 9 – krát viac ako na zdravotnú starostlivosť svojich obyvateľov a 4 – krát toľko ako na základné školstvo
5. ženy sú zastúpené vo zákonodarných zboroch zastúpené viacej ako 30% len v 5 krajinách. V niekoľko desiatkach krajín počet žien nepresahuje viac než 5%.
6. každých 15 rokov sa zdvojnásobuje počet osôb, ktorí cestujú na zahraničnú dovolenku. Na odpočinok za hranicami vlastnej krajiny odchádza každoročne okolo 600 miliónov osôb
7. vo vysoko rozvinutých ásijských krajinách sa každým rokom zvyšuje počet osôb spáchajúcich sebevraždu o 30%. V Južnej Kórei si vezme život 900 osôb.
8. príjmy 2000 najbohatších ľudí sveta činí okolo 1 bilióna dolárov a z roka na rok rastú. Existujú krajiny ( napr. Indonézia, Južná Kórea ), kde ukazovateľ hladujúcich dosahuje 40% celkového počtu obyvateľstva.
9. vďaka moderným liečebným metódam sa každým rokom znižuje počet ochorených o 10 až 12%, ktorí boli doteraz Svetovou zdravotníckou organizáciou považovaní za nevyliečiteľní
10. v súčasnej dobe ovláda anglický jazyk asi 20% obyvateľstva Zeme, avšak znalosť tohto jazyka je nevyhnutná pre dosiahnutie úspešnej pracovnej kariéry v 80% oblasti tvorivej práce
11. okolo 90% strojov a zariadení má unifikovaní charakter. Sú v nich používané rovnaké alebo podobné prevádzkovacie jednotky a štandartné sú i zásady ich ovládania. V roku 1958 činila miera svetového ukazovateľa unifikácie technických riešení len 40%.

K mnohým iným už existujúcim odlišností spoločnosti pristúpil v posledných rokoch ďalší element: časť populácie má prístup k internetu a dokáže využiť jeho takmer neobmedzené možnosti, a druhá časť, ktorá túto možnosť nemá. Podľa expertov Organizácie spojených národov je možné rozdiely v statusu spoločenským a odborným statusom jednej a druhej skupiny porovnať s rozdielmi medzi analfabetizmom a ľuďmi s vyšším vzdelaním.

Nie letecká doprava a televízia, nie jadrová energetika, nie lieky nových generácií, nie dobývanie kozmu, ale vznik internetovej siete, obklopujúci zemeguľu je považovaný za najväčší zázrak techniky 20. str. A pritom odborníci tvrdia, že internet je len začiatok štartu bude sa stále zdokonaľovať. Existujú predpoklady, že sa môže stať hlavným nástrojom bezpečného a veľmi bohatého politického boja medzi súperiacimi ľuďmi. Dnes môžeme len ťažko predpovedať, či takýmito skupinami budú štáty alebo napr. medzinárodné záujmové skupiny.

Globalizácia bola spočiatku chápaná predovšetkým ako ekonomický, spojený s prílivom investičného kapitálu, unifikácie hospodárskych systémov a technológií. Potom to boli vplyvy kultúrne a politické. Globalizácia je však viac než len príliv peňazí a tovarov. Je to vzrastajúca vzájomnosť ľudí sveta voči obmedzenosti času a priestoru. Podľa správy OSN už nie je možné tomuto fenoménu uniknúť a preto je nezbytné jej pridať na ľudskosti, podporiť a vyriešiť s pomocou nej veľké medzinárodné problémy, vytvoriť globalizáciu s ľudskou tvárou ktorá by chránila predovšetkým osoby z nižších spoločenských vrstiev a obyvateľov tretieho sveta. Avšak vybudovať takúto globalizáciu s mravným, politickým a ekonomickým charakterom nebude vôbec ľahké a nebude ani skoro. Ani kamenná doba sa neskončila preto, lebo ľudstvo by nemalo viac kamene. Čo bude s našou zemeguľou? Nikto nevie, ale niektorí sa možní opýtajú ako to zmení trh .....

¹ Krejči,O.: Medzinárodní politika