| Por. Č. | Meno a priezvisko člena | Adresa trvalého pobytu | SUMA | Datum |
| 1. | Milan Urbáni | Na plaváreň 7, 974 11 B. Bystrica | 400 € | 13,3.2017 |
| Milan Urbáni | Na plaváreň 7, 974 11 B. Bystrica | 100 € | 10.8.2017 | |
| Milan Urbáni | Na plaváreň 7, 974 11 B. Bystrica | 3 000 € | 22.8.2017 | |
| Milan Urbáni | Na plaváreň 7, 974 11 B. Bystrica | 3 000 € | 24.8.2017 | |
| 2. | Ján Sliacky | Sitnianska 11, 974 11 B. Bystrica | 20 € | 20.1.2017 |
| 3. | Ján Paulíny | Majerský rad 61, KRUPINA | 80 € | 20.1.2017 |
V období recesie, keď Slovensko aj celá Európa hľadá každý cent do štátnej kasy a vláda škrtí, mnohokrát aj aktivity, ktoré by v budúcnosti mohli priniesť zisk, chce šetriť na pracujúcich dôchodcoch a dohodároch, brzdí rozvoj a narastá nezamestnanosť, zvýšili sa dane z príjmu i DPH, nikto sa nepozastavuje nad tým, ako sa nám strácajú miliardy vo forme príjmov a výdavkov z reklamy.
BRATISLAVA 18. januára - Jednotné združenie politických strán Strany Moderného Slovenska a Strany občanov Slovenska, ktorá podporuje športovcov, vyzýva premiéra, aby pokračoval v úsilí získať pre Slovensko spolu s Poľskom Zimné olympijské hry v roku 2022. Slovensko má prírodné predpoklady vybudovať vhodné športoviská pre Zimné olympijské hry, skúsenosti s organizovaním medzinárodných športových podujatí a primerane stabilizované hospodárstvo.
Po viac ako štyroch rokoch, ako sa začalo hovoriť o kríze, je na mieste otázka – existuje vôbec nejaká kríza alebo sa nachádzame iba v umelo a cieľavedome vytvorenom chaose? Keby normálne fungovali všetky vlády, Európska komisia, Svetová banka, MMF, zodpovedne sa správali ratingové agentúry a fungovali všetky kontrolné mechanizmy, ktoré existujú v každej inštitúcii a v každom štáte, nemohlo by dôjsť k tomu, čoho sme boli svedkami, keď kapitál cirkuloval nekontrolovane medzi bankami, obyvateľstvom a inštitúciami, vrátane tých štátnych.
Bratislava 15. decembra (TASR/HSP)
K zdravotníckym zákonom by malo uskutočniť elektronické referendum
Na liečbu choroby slovenského zdravotníctva treba použiť najlacnejšiu metódu v medicíne, ktorou je prevencia. Na riešení problémov, ich predchádzaní a tvorbe legislatívy by sa mali popri Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR zúčastňovať zástupcovia pacientskych organizácií, stavovských organizácií všetkých zamestnancov, ako aj odborov. Pripravený projekt by po medzirezortnom pripomienkovaní mal ísť prostredníctvom elektronického referenda na verejnú diskusiu všetkých občanov.
TASR, 14. decembra 2012 8:51
Jeho kandidatúru si vraj želajú jeho kolegovia. V hre je však podľa Urbániho aj iný vážny kandidát.
Bratislava 14. decembra (TASR) - Bývalý poslanec Národnej rady SR Milan Urbáni, ktorý kedysi pôsobil v ĽS-HZDS a po odchode z hnutia si založil vlastnú stranu, možno bude kandidovať na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. "Nevylučujem to," povedal pre TASR Urbáni.
Zdroj TASR, 16. decembra Bratislava
Eurovoľby sa uskutočnia v roku 2014
Strana moderného Slovenska (SMS) pôjde do európskych volieb. Jej predseda Milan Urbáni však kandidovať nemieni. „Európsky parlament ma neláka“ povedal pre TASR Urbáni.
Dňa 30.11.2012 sa uskutočnil republikový snem Strany Moderného Slovenska v Banskej Bystrici.
Za predsedu strany bol zvolený Milan Urbáni, za podpredsedov strany Martin Máčaj a Milan Lopašovský. Za ústredného tajomníka strany bol zvolený Andrej Sliacky.
Snem schválil stredovú orientáciu strany so silnou pozitívnou sociálnou politikou s rešpektom pre verejný ako aj súkromný majetok. Strana sa bude usilovať o aktívnu politiku zvýšenia zamestnanosti a miezd zamestnancov podporou podnikateľov, hlavne domácich, aby sa zväčšila stredná vrstva a zlepšila jej kúpyschopnosť.
Po roku 1989 začali postupne zmeny v hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom živote, no zmeny v socialistickom zdravotníctve začínali veľmi opatrne a aj po 22. rokoch po nežnej revolúcii mnoho aktivít v zdravotníctve prebieha v socialistickom režime. Ani jedna politická strana, ani jedna vláda a jej jednotliví ministri zdravotníctva neboli schopní zmeniť starý systém a pripraviť novú komplexnú zmenu v riadení a organizácii zdravotníctva na Slovensku. V tomto zmiešanom socialisticko – kapitalistickom systéme, ale najviac prekvitá korupcia. Po revízii zdravotníckych programov politických strán kandidujúcich v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 je už dnes zrejmé, že nech ktokoľvek vyhrá voľby a bude zostavovať vládu, neprinesie veľa nového a zdravotníctvo sa nezlepší. Ani jedna politická strana nepristupuje k riešeniu problémov v zdravotníctve systémovo a komplexne.
Skúsenosti zo slovenskej politickej scény priniesli pochybnosti o zákone o politických stranách a sme presvedčení, že je potrebná jeho revízia. Zákon sa javí ako diskriminačný, zvýhodňujúci niektoré strany. Absolútne nezmyselné a nelogické je financovanie niektorých politických strán štátom. Financovanie závislé od percentuálneho výsledku vo voľbách zvýhodňuje tých, ktorí získali vyššie percento, systém sa stáva nespravodlivý, pretože tie strany, ktoré dostávajú dotáciu majú zvýhodnenú ekonomickú pozíciu, jednak pre samotnú stranícku prácu, materiálno technické zabezpečenie strán umožňuje masívnejšiu predvolebnú kampaň a tým pomáha fixovať niektoré politické strany na parlamentnej pozícii na dlhšie obdobie, nezávisle od programu, myšlienok a ponuke pre občana.
Žiadne veľké prekvapenia sa vo voľbách nekonali, výsledok sa dal očakávať. Do parlamentu sa dostali aj strany, ktoré vhodne využili frustrujúcu situáciu v spoločnosti, slabú vládu, stagnáciu a nečinnosť lídrov niektorých politických strán.
Integrácia Slovenska do Európskej únie, eorozóny a svetovej ekonomiky je veľký úspech a jednou z hlavných výhod demokratického procesu po roku 1989. Dnes máme možnosť využívať pozitíva tejto integrácie, ale musíme si uvedomiť aj negatívne dopady, za ktoré zodpovedá politická a odborná neskúsenosť slovenskej spoločnosti v integračnom procese. Doplácame na našu neskúsenosť a nepredvídavosť v prípravnom období integrácie Slovenska do Európskej únie. Najmarkantnejšie sú tieto prejavy v poľnohospodárstve a v štruktúre priemyselnej výroby a následne zahraničného obchodu. Na druhej strane, snaha Slovenska nastoliť demokraciu a vstúpiť do medzinárodných štruktúr, bola ocenená aj zahraničnými investormi, ktorí začali k nám prichádzať a pomáhajú dodnes zvyšovať nosnú časť našej ekonomiky vo forme exportu.
Slovensko sa nachádza v zložitej ekonomickej situácií, podobne ako ostatné štáty v Európe, i keď patrí k tým menej ohrozeným. Aby štát mohol fungovať, jeho pokladnica musí byť dostatočne naplnená. Žiaľ, dnes sme v situácií, že existujúci deficit financií treba doplniť. Stále hlásame, že východisko z danej situácie je potrebné riešiť rozvojom so zvýšenou zamestnanosťou. Dá sa súhlasiť, že terajšia vláda hľadá aj doplňujúce metódy zníženia deficitu viacerými spôsobmi - jedným z nich je aj banková daň. Štát by ale mal aplikovať mechanizmy, aby banky túto daň nepremietli do poplatkov od občanov a podnikateľov. Ak by došlo k zvýšeniu bankových poplatkov, na čo by doplatili občania a podnikatelia, tak by potom premiér Fico mohol rovno zdvihnúť dane všetkým a nevytĺkať z bankovej dane politický kapitál.
Nenechajme upadať šport na Slovensku
Šport a kultúra sú odvetvia, bez ktorých sa dá žiť, ale každý vyspelý štát si chráni svoju kultúru, podporuje ju, a takisto si váži svojich športovcov a snaží sa vychovávať nových, ktorí budú reprezentovať svoje mesto, svoj región alebo svoj štát na medzinárodnej úrovni. Lamentovať, že sme mohli lepšie uspieť na Olympiáde v Londýne nestačí, ak nemáme vytvorené adekvátne podmienky pre prípravu, akcieschopnú organizátorskú štruktúru a finančné zabezpečenie. Olympijsky výbor musí mať autoritu tak doma, ako aj medzinárodne. Chýba širšia športová základňa, likvidujeme telesnú výchovu a šport na školách a v mládežníckych oddieloch nevytvárame materiálno-technické a personálne zabezpečenie, aby sme sa mohli dostať na vyššiu úroveň v jednotlivých športových odvetviach, a to isté platí aj pre športové strediská a pre oddiely, ktoré prežívajú len vďaka nesmiernej snahe niekoľkých jednotlivcov.
Sú nám vôbec potrebné zdravotné poisťovne?
K otázke, či sú nám vôbec potrebné zdravotné poisťovne, som prišiel po dôkladnej analýze vývoja zdravotníckeho systému na Slovensku od roku 1989. Kde sme sa dostali so slovenským zdravotníctvom za 22 rokov? Stále je nedostatok financií, nemocnice sa ďalej zadlžujú napriek rôznym pokusom o vyrovnaný rozpočet, pacient je ten posledný o koho máme záujem. Pomaly nemá na lieky, stále sú čakacie doby na vyšetrenia a hlavne na operácie.Zdravotnícki pracovníci sú nespokojní so svojimi platmi, nie som si istý, či stále opodstatnene.Všetko toto má spoločného menovateľa. Nikto neurobil na Slovensku komplexnú reformu zdravotníckeho systému.
Oznámenie o poskytnutí príspevku
formát MS Word.
