logo Strana SMS

 HEADLINE 7.6.2014 11HEADLINE 7.6.2014 12 nove2HEADLINE 7.6.2014 13HEADLINE 7.6.2014 14

 

Odborné kluby

Ako napraviť chyby

Ako napraviť zlyhania z ostatných rokov?

Spoločná poľnohospodárska politika sa vo väčšine členských krajín považuje pre ich rozvoj za prínosnú. Finančné podpory z centralizovaných zdrojov EÚ po vstupe Slovenska do EÚ síce udržali väčšinu našich poľnohospodárov na hladine ekonomického prežitia, ale nevyužili sa na zastavenie úpadku živočíšnej výroby a ani pracovne náročnejších odvetví rastlinnej výroby.

V tom však zlyhala hlavne domáca štátna agrárna politika, a to už dávno pred našim vstupom do Európskej únie. Je alarmujúce, že zatiaľ čo poľnohospodárska výroba na hektár pôdy v Rakúsku a v Holandsku sa za ostatné dve desaťročia zvýšila o vyše 20% a vo Francúzsku, v Nemecku a v Poľsku zhruba o 10%, na Slovensku sa znížila, a to aj v dôsledku veľkého úbytku obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, o bezmála 30%. Nikto zatiaľ nespočítal, aký hospodársky a sociálny dosah malo zníženie výroby a agrárnej zamestnanosti nielen v samotnom poľnohospodárstve, ale aj v nadväzujúcich odvetviach, aký bol dosah na príjmy obyvateľstva, na spotrebu ale aj na život v obciach a na príjmy do štátneho rozpočtu.

Prišli sme aj o veľké prostriedky, ktoré vydávame za základné potraviny z dovozu, ktoré sa mohli efektívnejšie použiť na technickú modernizáciu samotného poľnohospodárstva a potravinárstva a na posilnenie konkurencieschopnosti iných odvetví. Žiaľ, naďalej dominujú predstavy niektorých vplyvných politikov a ich ekonomických poradcov, že poľnohospodárstvo je okrajové odvetvie, ktoré sa týka len poľnohospodárov, a nie celej ekonomiky, a že podstatnú redukciu domáceho poľnohospodárstva vyvážia exportne orientované priemyselné odvetvia a turistika.

Rozhodujúca je výška podpôr Poľnohospodárov pritom až tak nezaujíma, čo sa podporuje zo zdrojov EÚ a čo z domáceho rozpočtu. Rozhodujúca je celková výška podpôr, podmienky ich poskytovania a dlhodobejšia stabilita týchto podmienok. Pri každej príležitosti sa obraciame na zodpovedných politikov, aby pochopili a uznali, že poľnohospodárska výroba je založená na dlhodobých cykloch, a to nielen investične, ale aj svojou biologickou povahou, lokálnou viazanosťou na pôdu a vo veľkej miere aj na miestnych ľudí. Nemáme veľké možnosti na pružné zmeny v predmete a v spôsoboch nášho podnikania.

Hlavne preto sa dožadujeme, aby štátne orgány schvaľovali nielen dlhodobejšie zámery v agrárnom odvetí, ktoré by boli pre podniky orientáciou pri tvorbe vlastných investičných a výrobných programov, ale aj výhľad v podporách a v iných ekonomických regulačných nástrojoch. Vieme, že práve na absencii tejto zložky pohoreli všetky dlhodobejšie koncepcie ministerstva, hoci ich schválili vlády a ich ciele boli zakotvené aj v zákonných normách.

Musíme reálne vidieť, že ak by sa pri postupnom vyrovnávaní podpôr medzi členskými štátmi EÚ na konkurenčne porovnateľnú úroveň po roku 2013 museli podpory pre členské štáty EÚ 15 znižovať v prospech EÚ 13, nemôžeme očakávať, že oslabia prosperitu a konkurencieschopnosť svojho poľnohospodárstva aj znižovaním doterajších podpôr zo svojich národných rozpočtov. Svoje koncepčné zámery v poľnohospodárstve a v celom potravinovom hospodárstve musia síce "harmonizovať' s normatívne určenými podporami a podmienkami spoločnej politiky EÚ, no určite si ponechajú dostatočný "priestor" na podporu svojho poľnohospodárstva aj vlastnou legislatívou a ekonomickými regulačnými nástrojmi. Väčšina predstaviteľov EÚ 15 preto stráži svoje doterajšie kompetencie a výnimky pri uplatňovaní pravidiel SPP a presadzuje ich rozšírenie. Pre nás je závažným problémom, že vo viacerých krajinách EÚ 15, ktoré zaplavujú základnými potravinami aj náš trh, mieru konkurencieschopnosti ich poľnohospodárov a potravinárov podstatne zvyšujú práve osobitné "výrobkové" podpory. Voči tomu nič nedokážeme len kritikou, že je to pri otvorenom trhu neférové.

Verejne sa o tom nehovorí

Verejne sa o týchto osobitných podporách veľa nehovorí a neinformujú o nich ani dokumenty EÚ. Agrárnej komore CR sa však podarilo získať v zahraničí informácie, z ktorých vyplýva, že podpory vo výrobe a odbyte mlieka poskytujú napríklad v Belgicku podľa toho, či chovajú kravy v priaznivých alebo v horších oblastiach. Príplatok na mlieko predstavuje 1,25 centov/kg až 5,69 centov/kg, a na každé odchované teľa od 3 mesiacov 260 eur! V Dánsku poskytujú na dojnicu príplatok len 40 eur, ale na jalovičku 75 eur. Vo Francúzsku dostávajú farmári na dojnicu príplatok 50 eur a k tomu na liter mlieka 4 centy. V Taliansku priplácajú na kilogram mlieka chovateľom 8 centov, v Portugalsku 7 centov, v Rakúsku 10 centov. Vo Švédsku majú príplatok na dojnicu 280 eur, na čistotu chovateľského prostredia na 1 VDJ 50 eur. Vo Veľkej Británii majú chovatelia príspevok na 1 VDJ až 320 eur! Osobitnú podporu má v EÚ 15 aj chov prasiat. V Belgicku poskytujú vyrovnávací príspevok na prasnicu po štvrtom vrhu 480 eur, v Dánsku na každú prasnicu 34 eur, vo Francúzsku na obnovu ustajňovacieho miesta 240 eur, v Nemecku na pôrodné miesto 65 eur, vo Švédsku na čistotu v chove prasiat na jeden kus 32 eur. Z toho by aj naše štátne orgány mali vyvodiť pre seba závery.

V tejto spojitosti sa žiada pripomenúť, že útlm nášho poľnohospodárstva, potravinárstva a hrozivá strata sebestačnosti v základných potravinách nemá svoje korene v SPP, ani v správaní sa poľnohospodárov, ale v agrárnej politike štátu z prvej polovice 90 tych rokov. Vtedy sa vláda a parlament cielene zbavovali záťaže štátneho rozpočtu dotačnou podporou poľnohospodárstva bez kompenzácie jej znižovania v cenách poľnohospodárskych výrobkov, znížila sa ochrana pred dovozom, štát sa staral len o privatizáciu a o rozbitie veľkovýrobných foriem hospodárenia. Odbytovú krízu, pokles výroby a znižovanie zamestnanosti sa obhajovalo ako prechodná "transformačná depresia", ktorá sa mala prekonať hlavne obnovou rodinných fariem a zakladaním menších obchodných spoločností. Transformácia sa v podstate skončila, ale depresia v poľnohospodárstve pretrváva, v živočíšnej výrobe a v regiónoch pokračuje.

Teraz sme na rázcestí

V agrárnej politike štátu sme teraz na rázcestí. Prichádza nové programové obdobie, a preto je mimoriadne závažné, aké závery a poučenia z dôsledkov doterajšej politiky vyvodia zodpovedné orgány pre ďalšie roky.

Z nášho pohľadu ako výkonných agropodnikateľov a tiež predstaviteľov významnej zložky štruktúrovanej samosprávy predkladáme nášmu ministerstvo a ďalším orgánom, ktoré sú a budú spoluzodpovedné za ďalšie osudy domáceho poľnohospodárstva tieto hlavné závery a odporúčania: Považujeme za nesporné, že konkurenčné výhody väčšiny členských krajín EÚ z titulu vyšších platieb zo zdrojov EÚ a z domácich rozpočtov, zvýhodnenia v odvodoch a podobne sa od roku 2014 len zmiernia, ale nevyrovnajú. Inými slovami, zlepšenie konkurenčnej pozície nášho poľnohospodárstva nemožno očakávať ani od reformy SPP na roky 2014 2020. Do hry o realizáciu zámerov poľnohospodárskej a potravinárskej politiky podľa programového vyhlásenia vlády môže vstúpiť už len domáca štátna agrárna politika, posilnenie podpornej regulačnej a ochrannej funkcie štátu.

Žiadame preto, aby vláda SR a Národná rada SR deklarovali, že príjmu legislatívne a rozpočtové opatrenia, ktoré zabezpečia rovnakú mieru podpory podnikania v poľnohospodárstve a potravinárstve, vrátane daňových a odvodových úprav, ale aj iných štátno regulačných opatrení, aké budú mať nielen 4 susedné krajiny, ale tiež ostatné členské krajiny EÚ, z ktorých sa k nám dovážajú lacnejšie finálne základné potraviny, ktoré majú na Slovensku významné zastúpenie aj v našej obchodnej sieti. Bez toho programové zámery súčasnej vlády zostanú na papieri a miera sebestačnosti Slovenska v základných potravinách sa bude ďalej znižovať. Zásadné rozhodnutia v tejto otázke by mala deklarovať prijatá Koncepcia poľnohospodárstva na roky 2014 2020 MP RV SR, čo by dalo väčšiu istotu agropodnikateľom a potravinárom investovať do projektov s dlhodobejšou návratnosťou, do zúrodňovania pôdy, nových technológií a do ďalších prvkov na zvýšenie produktivity a efektívnosti výroby.

Podpory viazať na výrobu

Po skúsenostiach zo súčasného programového obdobia pri implementácii SPP na roky 2014 2020 považujeme za odôvodnené zabezpečiť čo najvyššiu mieru podpôr, viazaných na výrobu. Treba zmeniť súčasný stav, keď priame platby pre veľkú časť agropodnikateľov posilnili motiváciu na útlm nákladovo a pracovne náročnej výroby. Nemôžeme hovoriť o zvýšení konkurencieschopnosti, ak sa budú v určovaní výšky a použitia priamych platieb uprednostňovať bežné prevádzkové finančné potreby. V tomto kontexte by sa mala posudzovať aj otázka opodstatnenosti presunu podpôr z II. do I. piliera, k čomu, žiaľ, už odzneli podľa nás nedomyslené politické vyhlásenia. Uvítali ich mnohí užívatelia pôdy v očakávaní príjmov nie hlavne z tržieb za výrobky, ale z podpôr bez väzby na výrobu, nie na produkčné, ale iba na papierovo deklarované obhospodarovanie pôdy. Všetky ostatné krajiny EÚ 27 presúvajú podpory z I. piliera do II. piliera.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje udržanie poľnohospodárstva v horských oblastiach. Slovensko má zo všetkých členských krajín EÚ druhý alebo tretí najvyšší podiel horských oblastí. Nejde len o osobitné podpory podľa nariadení EÚ, ale aj o koncepciu rozvoja poľnohospodárstva v týchto oblastiach a jeho nezameniteľnej funkcie v udržaní vidieckeho osídlenia najmä v odľahlejších lokalitách. Ako samostatnú súčasť PRV na roky 2014 2020 žiadame vypracovať osobitný čiastkový tematický program podľa čl. 33 ods. 2 návrhu nového Nariadenia EÚ.

Obraciame sa na MP RV SR, aby uložilo vypracovanie takéhoto programu, ktorý môže mať aj samostatný "riadiaci orgán". Do prípravy tohto programu by sa mala zapojiť aj rezortná vedecko výskumná základňa a samosprávne organizácie.

Za jednu zo slabých stránok súčasnej SPP sa oprávnene považuje nedostatočná podpora generačnej obmeny poľnohospodárov. Vzťahuje sa to nielen na rodinné farmy, ale aj na veľké agropodniky, na agrárne obchodné spoločnosti a osobitne na poľnohospodárske družstvá, čo sa v Bruseli, ale aj v dokumentoch nášho ministerstva obchádza. Považujeme za opodstatnené, aby sa pripravované opatrenia na podporu generačnej obmeny vzťahovali na všetky formy hospodárenia na pôde.

Scestné predstavy

Je celkom scestné, ak sa ešte aj dnes oživujú naivné predstavy predstaviteľov niektorých politických strán spred vyše 20 rokov, podľa ktorých perspektívna prosperita poľnohospodárstva a vidieka bude založená na malých rodinných farmách novej generácie poľnohospodárov. Obdobne považujeme za pochybné predstavy limitovať podpory pre veľké podniky podľa výmery obhospodarovanej pôdy. Za celkom neopodstatnené a zavádzajúce považujeme aj kritický postoj ministerstva k tomu, že 10% žiadateľov o podpory získava 80 až 90% z dotačných prostriedkov, pričom sa nepovie, že týchto 10 % žiadateľov obhospodaruje 80 až 90 % užívanej poľnohospodárskej pôdy.

SPP na roky 2007 2013 sa hodnotí vo vzťahu k osobitným podmienkam členských štátov ako málo flexibilná, nedávala ich orgánom veľký priestor na uplatnenie vlastných riešení, čo ich v mnohých otázkach formálne zbavovalo aj zodpovednosti za nepriaznivé dosahy SPP na poľnohospodárstvo, najmä v nových členských krajinách. Osobitne sa to týka Slovenska.

Aj keď rozpočet a legislatívu pre SPP na roky 2014 2020 bude schvaľovať Európsky parlament, mnohé čiastkové otázky ostávajú v kompetencii Európskej komisie a vnútroštátnych orgánov. Veľmi bude záležať na tom, akú iniciatívu pri predkladaní niektorých osobitných riešení, ktoré by lepšie zodpovedali našim podmienkam, prejavíme, a s akým úsilím ich budú naši predstavitelia v odborových zložkách SR a v orgánoch EÚ presadzovať.

14.08.2013 | Roľnícke noviny č. 33 | Ing. Mišánik Milan

SMS video

Na stiahnutie

Strana moderného Slovenska, Skuteckého 15, 97401 Banská Bystrica, Slovenská republika
Tel.: 048/123 45 67, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.