logo Strana SMS

 HEADLINE 7.6.2014 11HEADLINE 7.6.2014 12 nove2HEADLINE 7.6.2014 13HEADLINE 7.6.2014 14

 

Odborné kluby

Farmar je istejší ....

Farmár sa cíti istejší, keď obrába vlastnú pôdu

Poľnohospodárstvo, ktoré si ľudia dlho nevšímali, začína na seba sústreďovať pozornosť, a to nielen kvôli klesajúcemu zastúpeniu domácich potravín na pultoch. Čoraz častejšie sa objavujú ponuky na kúpu pôdy, ba aj celých družstiev. Prečo odrazu toľký záujem? "Pretože výroba a predaj potravín sa na celom svete stáva lukratívnou záležitosťou bez ohľadu na riziká plynúce z výkyvov počasia a burzových špekulácií,“ hovorí Jaromír Matoušek, šéf agrobiznisu v UniCredit Bank Slovakia, rešpektovaný poľnohospodársky ekonóm.

Ľudia dnes špekulujú, kam vložiť peniaze. Považujete investície do pôdy za bezpečne uložené peniaze?

Áno. Viaceré nezávislé analýzy ukazujú, že pôda bude hrať v budúcnosti dôležitú úlohu pre prežitie štátov i celého ľudstva. Kto má pod kontrolou pôdu, má pod kontrolou aj celý potravinový biznis. Všetci potrebujeme k svojej existencii potraviny, preto sa pôda stala priesečníkom záujmov malých i veľkých farmárov, vlastníkov i užívateľov pôdy, veľkých korporácií aj štátov. Dobre obhospodarovaná pôda je zárukou trvalo udržateľného života. Nečudo, že sa na ňu sústreďuje pozornosť kapitálu aj politiky. Aj na Slovensku.

Ak rastie apetít po pôde, je väčšia chuť predávať či nakupovať pozemky?

V súčasnosti prevažuje túžba pôdu viac nakupovať než predávať. Čím väčší je dopyt, tým viac rastie cena na strane potenciálnej ponuky. Nejde len o prirodzený ekonomický vzťah medzi dopytom a ponukou. Výmera polí je de facto obmedzená, ľudia si to uvedomujú, a to zvyšuje cenu pôdy. Vlastníci ju nechcú lacno predávať, ale na druhej strane, nemôžu cenu pôdy vyháňať do astronomických výšin. Zaujímavé je, že medzi cenou pôdy a jej kvalitou nie je priama úmera.

Kto dnes nakupuje pôdu? Medzi poľnohospodármi sa šíria informácie, že čoraz viac sú to cudzinci. Aké sú vaše poznatky?

Záujem o pôdu majú všetci. Nielen domáci poľnohospodári, ale predovšetkým slovenskí podnikatelia, ktorí zarobili peniaze v iných odvetviach a vidia ich dobré zhodnotenie v nákupe pôdy. Napokon sú tu, samozrejme, aj zahraniční investori, ktorí od konca deväťdesiatych rokov kapitálovo vstupovali do slovenských poľnohospodárskych podnikov. Sú to de iure slovenské firmy vlastnené zahraničnými spoločnosťami zo štátov Európskej únie, napríklad dánskymi, holandskými, rakúskymi či nemeckými. Tieto spoločnosti na rozdiel od cudzincov fyzických osôb, ktoré majú moratórium na nákup pôdy od vstupu Slovenska do Európskej únie ešte 1 a pol roka, mohli a môžu pôdu nakupovať.

Koľko pôdy môžu obhospodarovať poľnohospodárske podniky vlastnené zahraničným kapitálom?

Na to nedá v tejto chvíli nikto jednoznačnú a vyčerpávajúcu odpoveď. Takáto štatistika, hoci by sa zišla nielen kvôli prehľadu o predaji pôdy cudzincom, sa totiž na Slovensku nevedie. Existujú len rôzne viac či menej presné odhady.

Vaša banka roky financuje poľnohospodárske podniky. Istý prehľad o nákupoch a predajoch teda musíte mať. Čo z neho vyplýva?

Predpokladáme, že firmy so zahraničnou kapitálovou účasťou môžu obhospodarovať do 40-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom môžu mať nakúpené vlastnícke podiely k parcelám na ploche okolo 25-tisíc hektárov. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy 2,4 milióna hektárov to predstavuje okolo jedného až dvoch percent pôdy.

Európu už piaty rok sužuje kríza. Povzbudzuje to slovenské firmy vlastnené cudzincami k nákupom pôdy?

Zdá sa nám, že sa ich apetít po pôde významne znížil. Pred krízou stál hektár poľnohospodárskej pôdy v Dánsku 40-tisíc eur, kým na Slovensku štartoval pri tisícke eur. To, samozrejme, lákalo k nákupom pôdy. Lenže kým v Dánsku sa dajú nakúpiť ucelené bloky pozemkov, ktoré majú jednoznačných vlastníkov, na Slovensku má jeden pozemok stovky vlastníkov často s miniatúrnou výmerou a dedičsky nevysporiadanými vzťahmi. To komplikovalo a naďalej komplikuje predaj pôdy. Medzitým sa pomery zmenili. Jednak poľnohospodárska pôda na Slovensku zdražela, keď sa hektár predáva zhruba od dvoch do štyroch tisíc eur, jednak v dôsledku poklesu cien poľnohospodárskej pôdy v Dánsku tamojšie banky zmenili svoj pohľad na zábezpeky úverov prostredníctvom pôdy. Začali znižovať úverové limity a tým zúžili priestor na ďalšie nákupy. Objavujú sa však noví investori z Rakúska a informácie o možnostiach investovať do pôdy zháňali aj záujemcovia až z Číny.

To iba podporuje špekulácie okolo obchodu s pôdou.

Akokoľvek je pôda výnimočný prírodný fenomén, je to aj tovar. A ako tovar sa stáva aj predmetom rôznych špekulácií. Nemožno samozrejme vylúčiť, že o pôdu sa interesujú zahraniční investori, ale kľúčovými sú slovenskí hráči. Práve oni nakupujú pôdu s cieľom akéhokoľvek druhu investovania. Zdôrazním, že nakupujú predovšetkým vlastnícke podiely na pôdu a predpokladajú, že v ďalšom procese pôdu scelia.

O čo ide týmto podnikateľom?

Možno rozlíšiť tri podnikateľské prúdy. Niektorí majú seriózne podnikateľské projekty a chcú na pôde hospodáriť. Iní uvažujú, že po scelení pôdu predajú so ziskom alebo ako držitelia rozhodujúceho balíka vlastníckych podielov budú mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri zvyšovaní ceny nájmu za pôdy. Takéto počínanie je typické pre rentierov.

Ako na tento vývoj reagujú poľnohospodári?

Znervózňuje ich. Jedno či ide o družstvá, akciovky, eseročky alebo súkromne hospodáriacich roľníkov, všetci sa cítia ohrození. Preto sa usilujú nakúpiť časť pôdy, na ktorej hospodária. Rastie hlad po úveroch na nákup pôdy. Obchod s pôdou začali financovať banky a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravilo pre poľnohospodárov v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou úverovú linku Moja pôda. Trh s pôdou, akokoľvek ho komplikuje rozdrobené a nevysporiadané vlastníctvo k pozemkom, sa začína hýbať. Vec má však jeden háčik.

Aký? Pôda nie je lacná a poľnohospodárom na jej kúpu chýbajú voľné zdroje?

Presne: Voľný kapitál majú investori, ale samotným poľnohospodárskym podnikom chýbajú na nákup pôdy peniaze, preto si naň musia zobrať úver. Ide o značné sumy, ku ktorým sa možno dostať prostredníctvom dlhodobých úverov s náročným splátkovým kalendárom.

V slove náročný cítiť istú obavu. Z čoho ju máte ako človek, ktorý sa celý život pohybuje v poľnohospodárstve a bankovom sektore?

Je správne, keď sa poľnohospodári usilujú pevne usadiť na pôde, na ktorej gazdujú. Každý farmár sa cíti istejší, keď chodí po vlastnej, ako prenajatej zemi. Lenže všetci hospodári musia myslieť aj na to, ako budú financovať hospodárenie na pôde. Keď budú chcieť modernizovať svoje hospodárstva napríklad z Programu rozvoja vidieka a budú už mať požičané peniaze na nákup pôdy, nebude jednoduché získať úvery na nové stroje a splácať ich zároveň s úverom na pôdu. Preto treba byť obozretný. V tejto chvíli je to dôležitá téma pre celú agrárnu politiku.

Majú však poľnohospodári na výber?

Pokiaľ premýšľajú strategicky, musia aspoň istú ohrozenú časť pôdy v chotári, ktorý obhospodarujú, nakúpiť. Totiž ak ju nenakúpia, aj tak sa časom zvýši nájomné za pôdu a náklady farmárov tak či tak stúpnu. Situácia vo svete aj Európe ukazuje na to, že investícia do pôdy je dobrá investícia. Všetky analýzy nasvedčujú tomu, že trhy s poľnohospodár­skymi surovinami a výrobkami majú tendenciu dlhodobo rásť.

Kríza prehodnocuje vzťah k pôde a prínosom z nej. Myslíte si, že sa k hospodáreniu môžu vrátiť vlastníci pôdy, ktorí prišli o prácu vo svojich pôvodných povolaniach?

Ak má poľnohospodárstvo priniesť oživenie vidieka a poskytnúť prácu väčšiemu počtu ľudí ako v súčasnosti, malo by byť podnikateľsky viacfarebné. Ľudia si uvedomujú, že celé roky mali z prenájmu pôdy neveľký príjem. Majú dve možnosti: buď pôdu predajú, alebo začnú na nej sami hospodáriť. Nájom ich neuživí. Pre mladých ľudí to môže byť alternatíva. Ale musí to byť alternatíva efektívna a trvalo udržateľná. Nejde len o pôdu, ale aj stroje, farmy a celkový efekt z hospodárenia. Mladým treba ponúknuť komplexný program vrátane využitia fondov Európskej únie. Napriek tomu postaviť sa na vlastné nohy nebude jednoduché.

Prečo? Len preto, že ľuďom chýba základný kapitál?

Peniaze nie sú vždy ten najväčší problém. Za posledné roky klesla v spoločnosti prestíž poľnohospodárstva, čo sa medzi mládežou prejavilo poklesom záujmu o poľnohospodárske vzdelanie. Ba aj tí, čo získajú maturitu v odbore alebo vysokoškolský diplom, mieria často mimo poľnohospodárstva. Viem, o čom hovorím. Keď banka, v ktorej pracujem, chcela podporiť absolventov poľnohospodárskej univerzity smerujúcich po škole rovno na farmu, hľadali sme ich div nie ako ihlu v kope sena. V spoločnosti treba hovoriť nielen o mechanizmoch podporujúcich samotné podnikanie na pôde, ale vytvárať atmosféru, ktorá bude viac žičlivá voči poľnohospodárom.

Čochvíľa odíde z poľnohospodárstva generácia, ktorá začala pracovať ešte za socializmu. Kto príde po nej?

Najlepšie by bolo, keby podnikanie prevzala mladá generácia štyridsiatnikov a ešte mladších ľudí. Mladší a vzdelanejší zakrátko po transformácií družstiev odišli za lepšie honorovanou prácou do iných odvetví a náhrada namiesto nich prichádzala len sporadicky. Dnes sa ľudia pracujúci v poľnohospodárstve rýchlo blížia k hranici dôchodkového veku. Veľmi nezveličím, ak poviem, že zo zeleného odvetvia sa stáva strieborné. Len málo podnikom sa podarilo udržať kontinuitu, vychovať si náhradníkov. Ale začína sa to meniť!

Na čele družstiev stoja neraz manažéri, ktorí majú 65 aj viac rokov. Sú ešte schopní ťahať podniky dopredu?

Je to, samozrejme, individuálne, veď niekto je starý už v štyridsiatke a iný aj v šesťdesiatke hýri nápadmi a má silu podnikať. Na margo generácie manažérov šesťdesiatnikov by som podotkol, že ide o ojedinelé pokolenie. Je to generácia, ktorá prežila za svoj život toľko, čo nezažilo päť generácii rakúskych sedliakov. Mnohí z nich úspešne pretransformovali družstvá na družstvá podielnikov a premenili ich na výkonné moderné agrofirmy. Ale bez ohľadu na to, že v celej Európe sa posúva vek pre odchod do dôchodku, všetci sa musia obzerať po svojich nástupcoch. Roky ani najlepší hospodári nezastavia.

Nebudú sa družstvá predávať, pretože manažéri ich majetkovo ovládli, ale nemajú priamych následníkov?

Takýto vývoj sa nedá vylúčiť, pretože majoritný balík podielov väčšiny poľnohospodárskych družstiev je v rukách manažérov. Len v menšine družstiev zostalo vlastníctvo roztrieštené. Niektorí majoritní vlastníci nemajú nasledovníkov a naozaj sa snažia svoje podiely predať.

Koľko družstiev už zmenilo či v blízkej budúcnosti zmení vlastníka?

Nepoznám presné číslo, ale proces nákupu podnikov cez družstevné podielnické listy alebo podiely v obchodných spoločnostiach sa rozbehol. Možno hovoriť o desiatkach podnikov.

Už predaných?

Skôr predávaných. Precedensom sa stal predaj PD Kalná nad Hronom. Odhadujem, že na predaj môže byť 20–30 podnikov.

To je dosť.

Áno, dosť. Keď uvážime, že sa predávajú väčšie podniky, majiteľa môžu zmeniť firmy hospodáriace na ploche 30-, 40-tisíc hektárov poľnohospodár­skej pôdy.

Kto sú kupci?

Väčšinou ide o slovenských investorov.

Čo vedie slovenských podnikateľov k tomu, aby kupovali poľnohospodárske podniky?

Je to rôzne. Niektorí majú v družstvách či eseročkách pohľadávky a kapitalizujú ich prevzatím a kúpou zadlženého podniku. Iní majú voľné zdroje a vidia v poľnohospodárstve aj vzhľadom na európsku dotačnú politiku relatívne bezpečný a výnosný biznis. Prichádzajú s dobre pripravenými projektmi a rýchlo prebudovávajú predtým horšie podniky na rentabilné firmy. Zúžia štruktúru poľnohospodárskej výroby, odstrihnú sa od prevažne stratovej živočíšnej výroby, nakúpia výkonné stroje a sprofesionali­zovaný, no už menší tím pracovníkov dobre zaplatia.

Nepovedie to k tomu, že na Slovensku vzniknú prevažne veľké podniky orientujúce sa na výrobu obilnín, kukurice a olejnín, ktoré sa skoncentrujú v rukách niekoľkých vlastníkov? Môže to úplne zmeniť charakter poľnohospodárstva i krajiny ako takej.

Áno, také tendencie sa črtajú, ale možno to vytvorí aj viacfarebné podnikanie. V zásade však veľké, jednostranne na rastlinnú výrobu špecializované farmy potláčajú priority trvale udržateľného života na vidieku, nevytvárajú nové pracovné miesta. Som za to, aby štátna poľnohospodárska politika podporovala podniky, ktoré budú formovať komplexnejšiu podobu vidieka, rozvinú spoluprácu s obcami a posilnia tak ich ekonomické zázemie. Podporu treba nasmerovať predovšetkým do firiem, ktoré chcú hospodárenie na pôde diverzifikovať, majú záujem finalizovať rastlinnú, ale najmä živočíšnu výrobu a predávať produkty v regiónoch, kde pôsobia. Práve takéto firmy zamestnajú viac ľudí, vrátane mladých. Sú to menšie ovocinárske, zeleninárske či chovateľské farmy, ktoré zachovajú pôvodný roľnícky ráz slovenského vidieka. Takýto model by mohol byť trvalo udržateľným.

Vývoj sa dramaticky zrýchľuje. Tvár slovenského poľnohospodárstva a vidieka najprv zmenila kolektivizácia a po nej transformácia družstiev a privatizácia štátnych majetkov. Kam vlastne smerujeme?

Pred vyše 60 rokmi boli pre Slovensko typické malé gazdovstvá a veľkostatky, pričom hospodárstva boli organicky integrované do krajiny. Teraz je všetko inak. Šesťdesiatročná história sa nedá zmazať a odznova prepísať. Roľníctvo ako stav prestalo existovať. Hovoríme o poľnohospodároch, farmároch, ale správnejšie i presnejšie by bolo možno vravieť o podnikateľoch, manažéroch. Iste máme aj farmárov, ktorí sú manažérmi aj výkonnými pracovníkmi zároveň, ale v slovenskom poľnohospodárstve musíme vidieť aj tisíce zamestnancov. A nezabúdajme na ešte jeden významný detail. Poľnohospodárstvo už dávno nie je len vecou poľnohospodárov, ale aj ostatných vidiečanov. Všimnime si, ako sa zmenili vidiecke sídla a to ako poľnohospodárstvo vnímajú sami vidiečania. Mnohým z nich pozatvárané farmy dobytka a ošípaných vôbec nechýbajú.

Udrží si slovenské poľnohospodárstvo živočíšnu výrobu? Úplne sa prepadla výroba bravčového mäsa, v ktorom sme boli sebestační.

Veľmi by som si prial, aby Slovensko malo primeraný podiel živočíšnej výroby na celkovej poľnohospodárskej výrobe, ktorý ukazuje na pestrosť poľnohospodárskeho podnikania a využitie prírodných zdrojov. Doterajší vývoj trhu tomu však nie je veľmi naklonený.

Je trh silnejší ako želania a zámery oživiť výrobu mäsa?

Trh je silnejší ako možnosti podpory odvetvia pri splnení parametrov a podmienok Európskej únie. Aspoň nateraz. Uvidíme, aká bude po pripomienkovaní poľnohospodárskou verejnosťou konečná podoba Strednodobej koncepcie rozvoja odvetvia. Zatiaľ podniky hrajú na istotu a tou živočíšna výroba nie je. Zvýšiť vlastnú produkciu mäsa znamená obnoviť nielen farmy, ale aj mäsospracovateľské zázemie a mať istotu v predaji. Celá táto štruktúra je narušená. Tam, kde ešte držia farmy pri živote, robia tak z istého profesionálneho vzdoru. Predstavte si hospodára, ktorý roky budoval stádo kvalitných dojníc a mal by ich predať, pretože mlieko prestáva vynášať. Urobí všetko pre to, aby jeho práca nevyšla nazmar, aby čo najdlhšie udržal pracovné miesta a zabezpečil tak v dedine sociálny zmier. Dlhodobo však takýto vývoj nie je udržateľný.

Pozerajúc sa do budúcnosti ste viac optimista či pesimista?

Určite optimista. Keď sa pozrieme na hospodárenie poľnohospodárskych podnikov z bankárskeho hľadiska, na ich bilancie a výsledovky, vidno, že ich majetok rastie. Iste, želali by sme si, aby ho niektoré firmy využívali lepšie, ale dôležité je, že podniky sa dostali do pásma zisku, dokážu investovať a rozvíjať sa. Do roku 2020 príde do odvetvia prostredníctvom európskych zdrojov okolo 160 miliárd starých korún. A to je predsa obrovská suma v prepočte na hektár pôdy. Keď s ňou budeme dobre zaobchádzať, dá sa vybudovať poľnohospodárstvo, ktoré môže obstáť v konkurenčnom prostredí Európskej únie aj blízkej Ukrajiny a Ruska.

Kto bude hrať prvé husle v slovenskom poľnohospodárstve o dvadsať rokov?

Prial by som si, aby prím hrali slovenskí poľnohospodári. Aby boli silní, integrovaní a spolupracujúci medzi sebou. Aby vytvárali spoločné projekty. Tu vidím najväčšiu slabinu. Hranice v Európe sa síce stierajú, ale napriek tomu je únia zväzkom národných štátov, ktoré si zakladajú na tom, že pôdu obrábajú najmä príslušníci daného štátu. Je to správne, lebo cez pôdu a potraviny sa ľudia identifikujú so svojou krajinou. Voľný pohyb kapitálu je realitou, ale istá primeraná regulácia v podnikaní na pôde by mala byť. To však neznamená, že cudzinci u nás nebudú podnikať.

 

SMS video

Na stiahnutie

Strana moderného Slovenska, Skuteckého 15, 97401 Banská Bystrica, Slovenská republika
Tel.: 048/123 45 67, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.