logo Strana SMS

 HEADLINE 7.6.2014 11HEADLINE 7.6.2014 12 nove2HEADLINE 7.6.2014 13HEADLINE 7.6.2014 14

 

Odborné kluby

Kde sme a ako ďalej?

Žijeme v období, keď klesá spotreba, produkcia ako aj investície a rapídne stúpa nezamestnanosť. Na prvý pohľad je to len týchto pár slov, ale tie tvoria diagnózu dneška u nás i vo svete a dávajú základ nárastu chudoby, sociálnej nespokojnosti až nepokojom. Aká je liečba?

Poďme pekne za radom. Po 160 ročnej existencii skrachovala Lehman Brothers. Vyše 60 miliárd USD dala
americká vláda poisťovni AIG. Nemci sanovali Hypo Reael Estate, vlády Beneluxu banku Fortis a Francúzi, Belgičania a Luxemburg zachraňovali Dexiu.

Ekonomický prepad, ktorý postihol naše exportné trhy sa prejavil aj na Slovenských firmách. Pre problémy firiem a vyššiu nezamestnanosť stúpol podiel zlých úverov z 3.4% až na 5%. Sekuritizáciou sa zmenili úvery na bežný cenný papier. Banky časť svojich úverov prevádzali do špeciálnych dcérskych spoločností – „ Special purpose vehicle / SPV/ ". Tie potom vydali akcie, či dlhopisy, ktorí predávali rôznym investorom.

Súčasťou týchto špeciálnych cenných papierov boli aj zlé hypotéky, ktoré dlžníci nesplácali, tzv. toxické. Boli v nich zabalené aj rôzne finanční deriváty. Kupovali ich banky na celom svete, netušiac, že je len otázkou času, kedy sa ukáže, že ide o stratovú investíciu a spôsobí finančné problémy. Či náhodou, alebo zámerne sa niektorí chceli poistiť a preto kúpili ďalší cenný papier tzv.CDS / Credit Default Swap/, ak by sa hypotekárne úvery nesplácali. Keď došlo ku globálnemu otrasu, tieto záruky sa ukázali ako slabé a nedokázali vykryť straty z nesplácaných toxických cenných papierov. V roku 2009 bola predpoveď inflácie 0,9% pre EÚ a 0,4% pre Eurozónu. Kríza sa postupne začala prejavovať v plnom rozsahu na pracovných trhoch a v oblasti verejných financií. Prechodné zlepšenie bolo len vďaka napumpovaniu peňazí do ekonomiky v niektorých krajinách. Predpovede o krátkodobom trvaní krízy a recesie nevyšli, stále sa nedarí oživiť trhy, zlepšiť zamestnanosť a zlepšiť život bežných občanov.

Niečo nie je v poriadku. Nie je v poriadku systém. Systém riadenia a spravovania štátov EÚ ako i ospevovaná globalizácia sa ukazuje ako nedokonalý systém, zlyháva kontrola a koordinácia hlavne v EÚ. Peniaze z eurofondov sa buď nečerpajú, alebo míňajú bez cieľa a neprofitujú z nich občania, ale len jednotlivci. Už pred piatimi rokmi som hlásal a žiadal vytvorenie špeciálneho štátneho úradu, ktorý by pripravil kvalitný strategický. referenčný rámec, metodiku prípravy projektov, cieleného a plynulého čerpania fondov ako i dostatočnej kontroly a v priebehu rokov i modifikácie v programoch podľa aktuálnej situácie a potreby. Sľubovaná občianska spoločnosť v Európe ako i na Slovensku neexistuje, zostalo len pri slovných proklamáciách politikov. Korupcia prekvitá všade a na každej úrovni. Chytajú sa malé rybky a veľké žraloky si bezstarostne užívajú a míňajú špinavé peniaze. Veľa hovoríme o malej korupcii, ale strašne málo o mega korupcii v ropnom a energetickom priemysle, vo farmaceutickom priemysle a v oblasti zbrojárskeho priemyslu. Korupcia v týchto oblastiach ďaleko prevyšuje korupciu v drogovom obchode a v obchode s bielym mäsom o ktorých sa viac hovorí, asi zámerne, i keď proti nej tiež treba bojovať, aby sa odviedla pozornosť od ctených pánov, ktorí riadia hore menované korupčné odvetvia, ktorých činnosť ožobračuje každého občana na celom svete. Bohatí majú stále viac a chudobní stále menej. Každý vie a každý hovorí o tom, že peniaze sú nespravodlivo rozdeľované, ale dodnes žiadna politická, štátna mašinéria nebola ochotná a schopná a dostatočne silná, hlavne morálne zmeniť toto nespravodlivé prerozdeľovanie a žiaľ ani žiadna cirkev to nedokázala a nikdy nemyslela úprimne s obyčajným človekom. Všetko je klam a podvod. Komu veriť?

Neokonzervatívci tvrdia, že jediné východisko zo súčasnej biedy spočíva v odobratí sociálnych dávok, zvýhodnení a podporných programov, čo desaťročia charakterizovalo európsku predstavu o dôstojnom živote v sociálne zodpovednej spoločnosti. Chcú voľný trh a konkurenciu. Ja však tvrdím, že konkurencia je potrebná pre rozvoj, ale musia byť dané jasné pravidlá hry.

Socialisti zase kričia, že liberálny anglosaský model neobmedzeného trhového hospodárstva pozná len jedného víťaza a porazení sú zamestnanci. Moderná ľavica by nemala len rozdávať čo iní vyrobili, ale musí mať snahu zaktivovať a zakcelerovať hospodárstvo, pomôcť podnikateľom hlavne našim domácim, zvýšiť zamestnanosť, produkciu a vytvoriť podmienky pre investície domácich, ale i zahraničných podnikateľov a tým vyliečiť našu chorobu, ktorú sme diagnostikovali na začiatku.

Globálne pole dnes ovláda kapitalizmus, ale prišiel čas aby sme si položili otázku ako ďalej. Zisky z podnikania za posledných 20 rokov poskočili do závratných výšok, no 89 krajín je na tom momentálne horšie ako v 90. rokoch. Kapitalizmus sľuboval, že globalizácia zmenší priepasť medzi bohatými a chudobnými, tá sa ako sme už spomínali zväčšila a stále sa zväčšuje. 350 najmajetnejších rodín sveta dokopy má bohatstvo, ktoré presiahlo 40% ročného príjmu všetkého ľudstva. Hovorí sa, že 90% ľudí robí na zvyšných 10% a možno ten pomer je aj iný, že ešte väčšie percento až 99% robí na 1%.

Bil Gates a Waren Buffet a Waltonovci / WALMART/ majú spolu viac ako 940. miliónov najchudobnejších ľudí na zemi. Dve tretiny ľudstva ani raz netelefonovali a nemá prístup k elektrike. Globalizácia mala viesť ku stabilite, pokojnejšiemu svetu, naopak, rozmáha sa terorizmus, cestovanie je nebezpečnejšie, v mnohých štátoch sú nepokoje a vojny, svet je neistý.

Neokonzervatívci útočili na centralizáciu moci komunistov a štátnych birokracií a oni ich nahradili rovnako centralizovanou koncentráciou moci na vrcholoch 500 globálnych podnikov, ktoré dnes ovládajú väčšinu sveta. Prečo sa nevyvinuli kontrolné a vyrovnávacie mechanizmy? Ukazuje sa, že sila kapitalizmu je nakoniec jeho slabinou.

Jeden deň sa môže stať, že v rámci globalizácie sa vytvorí super veľmoc, ktorá zavedie celosvetový diktát s jednou menou, jedným daňovým a odvodovým systémom a dôjde vlastne ku svetovláde o ktorú sa už pokúšal aj Sovietsky zväz viac menej len teoreticky a ideovo, prakticky nemal dobrú stratégiu a dostatok kapitálu na dosiahnutie tohto cieľa. Môže nastať diktát z ktorého znovu bude ťažiť len pár jednotlivcov, čo sa v menšom deje aj dnes. To, že sú aj veľmi bohatí ľudia, by som nevidel ako problém, keby 90% nebolo chudobných, čo je nespravodlivé, a to znamená, že zlyhali všetky politické systémy, ktoré sme tu dodnes mali. Treba rozmýšľať o zmene systému. Zlý systém sa nedá modifikovať ani reformovať, zlý systém treba zrušiť a nahradiť ho novým, lepším systémom. V krajinách tretieho sveta dennodenne umierajú tisíce ľudí od hladu, tragédiou je, že aj v Európe stále ešte umierajú ľudia od hladu a 20% populácie žije v chudobe a nemá prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a primeranému vzdelaniu.

Ani pre rok 2012 nie sú vyhliadky ružové. V Európe sa predpokladá stále recesia v Amerike veľmi mierny rast, v Číne a Ázii sa predpokladá spomalenie. Vysoké ceny ropy a energií zabránia rastu na celom svete.
V Európe je ťažko odhadnúť hĺbku a dĺžku recesie ak bude pokračovať nedostupnosť k úverom, slabá konkurenčná schopnosť s fiškálnym nedostatkom, ktoré prinesú pokles. V USA veľmi pomalý rast zabráni oddlžovaniu domáceho sektora.

Vo Veľkej Británii prebieha druhý prepad, lebo fiškálna konsolidácia a postavenie mimo eurozóny bráni rastu.
V Japonsku je stagnácia a stále pociťujú vplyv prírodnej katastrofy a jej následkov. V Číne poklesli nehnuteľnosti, čo má negatívny dopad na investorov a vládnym príjmom nepomáha ani pokles dopytu z USA.
USA, Európa, Japonsko odkladajú významné hospodárske, fiškálne a finančné reformy potrebné na obnovenie udržateľného a vyváženého rastu. Agregátny dopyt ďalej znižuje stúpajúcu nerovnosť. Nevytváranie nových pracovných miezd, pretože domácnosti, chudobní jedinci a zárobkovo činné osoby majú vyššiu inklináciu na míňanie, než korporálne, bohatšie domácnosti a vyššie príjmové skupiny.
Nerovnosť po celom svete rozducháva všeobecné protesty, sociálna a politická nestabilita by pre hospodársku výkonnosť mohli znamenať ďalšie riziko. Už v roku 2008 som písal o nebezpečenstve podceňovania a neriešenia krízy a následne znižovania životnej úrovne, vyzýval som k riešeniu krízy rozvojom. V tom čase naše hospodárstvo na to malo. Zodpovední politici to však vtedy podcenili.
Korekcie dnes je robiť o to ťažšie, že stále pretrvávajú nerovnosti bežných účtov medzi USA a Čínou a v Európe medzi silnejšími a slabými. Je potrebné, aby chudobné krajiny znížili domáci dopyt a aby sme zmenšili nerovnosť, je potrebné, aby bohatí míňali viac.

Aby sa udržal rast, krajiny s nadmernými výdavkami potrebujú na zlepšenie obchodných bilancií nominálnu a reálnu devalváciu, zatiaľ čo prebytkové krajiny musia posilniť domáci dopyt, zvýšiť spotrebu. Tento proces viazne, lebo prebytkové krajiny nechcú zhodnocovať menový kurz a radšej zatláčajú krajiny so schodkom do recesnej deflácie. Páči sa mi názor, že menové bitky sa odohrávajú na frontoch devízových intervencií, kvantitatívnom uvoľňovaní a regulácie prílivu kapitálu. Môže to viesť do obchodných vojen a že menová devalvácia je hra s nulovým súčtom, lebo znehodnocovať menu a zlepšovať si čisté vývozy nemôžu všetky krajiny odrazu.

Vo vyspelých krajinách problémy nepramenia z nelikvidity, ale z insolvencie a teda z úverovej neschopnosti, je však menová politika čím ďalej, tým viac menej účinná.

Fiškálnu politiku pritom poškodzuje rast schodkov a dlhov, vydávanie ochranných dlhopisov a nové fiškálne pravidlá v Európe.

Pre slabé vlády je stále ťažšie uskutočňovať koordináciu medzinárodných politik, lebo svetonázory, ciele a záujmy vyspelých a rozvíjajúcich sa trhov sa dostávajú do rozporu. Snaha riešiť nahromadené nevyváženosti – rozsiahle dlhy domácností, finančných inštitúcií a vlád zastieraním problémov so solventnosťou pomocou financovania a likvidity môže nakoniec vyústiť v bolestivé a potencionálne neriadené reštrukturalizácie. Riešenie konkurencie schopnosti, nevyváženosti bežného účtu vyžaduje menové korekcie, ktoré môžu viesť niektorých členov k odchodu z eurozóny. Tieto názory zdieľam s Nourielom Roubinim.

Na riešenie zlej ekonomickej situácia v Európe aj na svete neexistuje zázračný prútik, treba nájsť rovnovážny stav medzi trhovou ekonomikou a sociálnou solidaritou. Tento proces nemôžu zvládnuť chamtiví jednotlivci a slabí, korupční politici. Nesmú byť nenásytní ani podnikatelia, zamestnanci svoje práva musia obhajovať korektným prístupom ku svojim povinnostiam, odbory takisto musia vstúpiť do procesu rozvoja zvyšovania zamestnanosti a produkcie. Štát musí vytvoriť pre všetkých podmienky, dirigizmus a regulácie uplatňovať len v nevyhnutných prípadoch, ako napríklad v čase krízy, ak vôbec, ale štát má hlavne pomáhať, monitorovať, kontrolovať a koordinovať všetkých aktérov, čo môže dokázať prijímaním dobrých zákonov. Ten, kto dokáže vybalancovať záujmy všetkých zainteresovaných, bude víťaz. Európa mala, má a možno aj bude mať k dosiahnutiu víťazstva veľmi blízko a hlavne vtedy, ak dokáže napraviť svoje chyby.

Je mnoho čo naprávať v Európe, aj na Slovensku, ak chceme vyliečiť- ako sme spomínali na začiatku- klesajúcu produkciu, investície a stúpanie nezamestnanosti. Musíme pripraviť nový projekt, nový systém riadenia štátu a pripraviť stratégiu rozvoja na 20, 30 až 5O rokov, zapojiť do jej prípravy všetkých odborníkov, všetky politické strany a ústavným zákonom odsúhlasiť tento projekt, aby ho všetky budúce vlády akceptovali, ale aby im vytváral aj priestor na dopĺňanie a rozvíjanie, ale hlavne, aby každá nová vláda nerušila aj to dobré a začínala od nuly. Ako máme možnosť pozorovať, na Slovensku je to cesta ku stagnácii a nie ku rozvoju.

Pokrok nemôže nastať, ak nebudeme akceptovať tých, ktorí nám pomôžu zlepšiť zamestnanosť, čo sú hlavne podnikatelia a nevytvoríme im vhodné podmienky pre realizáciu ich aktivít. Ešte viac treba zjednodušiť, skrátiť a zlacniť zakladanie firiem. Stanoviť jasné podmienky podnikania. Zabrániť častým zmenám vo výkazníctve, účtovníctve, daňových zákonoch, zjednodušiť ohlasovacie povinnosti. Kontrolná činnosť by sa mala podieľať na skvalitnení podnikania, v poradenstve, asistencie a aby bola vnímaná ako pomoc pri odstraňovaní nedostatkov a nie ako likvidačná. Je potrebné zabrániť nepoctivým podnikateľom znovu podnikať, ktorí zámerne likvidujú svoje firmy, treba im dať dlhodobý dištanc. Elektronická evidencia musí pomáhať a nie komplikovať podnikania. V poslednom období zavedenie fiškálnych pokladníc, mohlo byť tiež riešené ekonomickejšie. Otázka odpisov, dividend, daňových zákonov, narastanie agendy v účtovníctve, zdĺhavé obchodné súdy, exekúcie a konkurzy, ťažká dostupnosť úverov, zdražovanie bankových operácií a mnohé iné otázky musí štát evidovať, vyhodnocovať a hľadať riešenia spolu s podnikateľmi. Otázka daňových rajov by mala zaujímať nielen každý štát, ale aj Európsku úniu, pretože je to jedna z ďalších metód, ktorou dochádza k úniku peňazí od štátu, občanov a ich smerovanie k jednotlivcom.

Ak chceme byť úprimní a myslíme poctivo to, čo robíme pre občana a chceme mať v Európe a vo svete skutočnú občiansku spoločnosť, potom musíme zmeniť veľa vecí a k liečebným postupom, ktoré som už spomínal, musíme pridať nielen zmenu systému, ale zmeniť aj ľudí, ktorí ju budú riadiť, ktorí budú počúvať občana a budú sa riadiť jeho názormi. Verím, že sa dá dosiahnuť občianska spoločnosť a vkladám veľké nádeje do rozvoja elektroniky, ktorá správne aplikovaná bude jedine schopná odbúrať individuálne cítenie, ctižiadosť, chamtivosť, nevraživosť a priblížiť sa k objektívnemu zhodnoteniu aktuálnej reálnej situácie. Bude potrebné zmeniť zákon o politických stranách, ktorý dnes umožňuje nerovnosť medzi politickými stranami a porušuje tým základné princípy demokracie. Bude potrebné zmeniť zákon o voľbách, aby sa znížil počet volieb a niektoré voľby sa spojili, aby sa zaviedlo elektronické hlasovanie vo všetkých voľbách právoplatným voličom doma aj zo zahraničia. Aby nový volebný zákon umožnil realizovať nami prehlasovaný systém permanentného elektronického referenda, v ktorom by sa občan kedykoľvek mohol vyjadriť pri závažných otázkach elektronickou formou bezplatne a ušetrili by sa tým desiatky miliónov vynakladané na voľby a na referendá. Vláda a parlament by mohli tento systém permanentného elektronického referenda použiť pri vážnych rozhodnutiach o zákonoch dotýkajúcich sa väčšiny obyvateľstva a podľa jeho výsledku potom prijímať rozhodnutie. To by bol konečne skutočný krok k občianskej spoločnosti. Dnes sa žiaľ vo väčšine len schovávame za občana a pomáhame jednotlivcom k lepšiemu životu. Za odstránenie tejto nespravodlivosti bude Strana Moderného Slovenska aktívne bojovať. Občanov budeme postupne informovať o pripravených konkrétnych programoch v jednotlivých rezortoch, ktoré umožnia, aby sa všetci ľudia, mladí i starí, mali dobre dnes.

SMS video

Na stiahnutie

Strana moderného Slovenska, Skuteckého 15, 97401 Banská Bystrica, Slovenská republika
Tel.: 048/123 45 67, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.