logo Strana SMS

 HEADLINE 7.6.2014 11HEADLINE 7.6.2014 12 nove2HEADLINE 7.6.2014 13HEADLINE 7.6.2014 14

 

Odborné kluby

Udržateľný rozvoj a turizmus: smerom k rastu kvality (diskutovaný článok)

Štáty Európy by preto mali usilovať nie o vyššiu mieru, lež o lepšiu kvalitu turizmu s dôrazom na hodnotu než na objem.

A. Návrh odporúčania

1. Sedem európskych krajín – Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko a Ruská federácia- sú celosvetovo najnavštevovanejšími destináciami. Celkovo Európu navštívila takmer polovica cestovateľov 478 miliónov.

2. Osobné kontakty, ktoré vznikajú prostredníctvom cestovania a turizmu umožňujú vzájomné porozumenie a medzinárodnú diplomaciu.

3. Turizmus v Európe priamo generuje okolo 24 miliónov pracovných príležitostí, 4% celkového HDP a príjem 374 miliárd USD ročne. Štvrtina celkového turizmu je spojená s pracovnými cestami na podporu tvorby majetku, schopností a technologických transferov, podnikania a prepojenia trhov. Preto je nevyhnutné sústrediť sa na propagáciu rozvoja kvality turizmu v Európe.

4. Kvantitatívne a kvalitatívne aspekty by mali byť dosiahnuté prostredníctvom udržateľného rozvoja turizmu, založenom na synergii ekonomických, sociálnych, environmentálnych a kultúrnych kritériách. Propagovaním rozmanitosti, autenticity a kvality turizmu je kľúčom k trvalému úspechu. Ekonomická životaschopnosť, lokálna prosperita, kvalita zamestnanosti, sociálna rovnosť, plná návštevnosť, lokálna kontrola, blahobyt komunity, kultúrne bohatstvo, fyzická integrita, biologická rozmanitosť, efektívne využitie zdrojov a environmentálna čistota sú požiadavkami, ktoré by mali byť vzaté do úvahy pri formovaní dlhodobých vízií a stratégií rozvoja.

5. Bezpečnosť a istota sú hlavnými predpokladmi prosperovania turizmu a cestovania. Preto je potrebné zvážiť ako môže byť bezpečnosť ďalej vylepšená na všetkých úrovniach diskrétnym spôsobom, plne rešpektujúc ľudské práva, etnické hodnoty, a právne princípy. Je potrebné preveriť manažment pohotovostných a krízových systémov európskych krajín, vrátane evakuačných plánov, bezpečnostnej komunikácie s verejnosťou a cezhraničných kooperačných opatrení. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy by malo bližšie skúmať legitímnosť nových bezpečnostných požiadaviek pre zaoceánske cestovanie, nedávno predložené administratívou USA voči Európskym štátom.

6. S novými technológiami, rozvíjajúcimi správanie spotrebiteľov a zjednodušené cestovné plánovanie, sa čoraz častejšie preplňuje doprava, ubytovanie a turistické centrá v mnohých európskych dovolenkových destináciách a obchodných uzloch, kým na druhej strane, mnoho periférnych a sekundárnych lokalít trpí nedostatkom návštevníckej pozornosti. Preplnenie spôsobuje stres návštevníkom, narúša lokálne komunity a často prispieva k degradácii turistických centier a služieb. Je tu neodbytná potreba lepšie riadiť turistické prívaly v súlade s optimálnym prispôsobením využitia zariadení a zdrojov geograficky a časovo.

7. Naše životné štýly, blahobyt a ekonomiky budú postupne ovplyvnené klimatickými zmenami. Európske severné a južné regióny, hory, ostrovy a pobrežné oblasti pocítia pravdepodobne najhoršie následky, ale všetky krajiny budú musieť čeliť intenzívnejším a častejším klimatickým poruchám a extrémom, ako vlnám horúčav, suchu, veľkým zrážkam a búrkam, ako aj súvisiacim problémom, ako lesným požiarom, záplavám, následkom na divokú zver a biodiverzitu, pobrežnej erózii, infraštruktúrnym škodám, infekčným chorobám, hladinám vôd a nedostatku zdrojov. Ako klimaticky vysoko citlivý sektor- podobne ako poľnohospodárstvo, energetika, poisťovníctvo a doprava – turizmus sa potrebuje adaptovať a prispieť ku globálnym snahám vyrovnania sa s klimatickými zmenami, zvlášť prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov z dopravy a ubytovania.

8. Aj keď sú dovolenky, a s tým súvisiace cestovanie, právom, okolo 40% Európanov neodchádza na dovolenky kvôli rozličným formám vylúčenia a neschopnosti. Týka sa to predovšetkým rodín, dôchodcov, imigrantov, a mladých ľudí s postihnutiami. Väčšia pozornosť sociálnym aspektom turizmu by mohla pomôcť znížiť sezónnosť požiadaviek a zvýšenú geografickú koncentráciu cestovateľov, ako tiež podporiť stabilnejšiu celoročnú zamestnanosť a rozvoj znevýhodnených regiónov, zvlášť ak by bolo možné presvedčiť viac cestovateľov, aby cestovali mimo hlavnej sezóny a/alebo mimo najrušnejších oblastí. Niekoľko dôležitých záležitostí by malo byť spomenutých: fyzická prístupnosť turistických destinácií a centier, cenová prístupnosť dovolenkového cestovania a lepšia informovanosť o turistických možnostiach potenciálnych cestujúcich so špeciálnymi potrebami.

9. Turizmus obohacuje, ak sa uskutočňuje vyrovnaným spôsobom s víťaznými následkami ako pre návštevníkov, tak aj pre hostiteľov. Ak sú štátne autority a medzinárodné inštitúcie hlavnými zodpovednými za zabezpečenie politických záväzkov a stratégií vedúcich k udržateľnosti turizmu, príspevok súkromného sektoru je prinášať výsledky v teréne a poskytovať spätnú väzbu politikom. Verejní a súkromní činitelia by mali spolupracovať na dohodnutí sa, implementácii, a monitoringu integrovaného prístupu kvality manažmentu, rešpektujúc potrebné kvalitatívne štandardy pre turistické služby a produkty. Kým turistická a sektorálna asociácia môže pôsobiť ako informačná väzba medzi štátnymi autoritami a miestnymi činiteľmi, verejno-súkromné partnerstvo môže slúžiť na realizáciu skúšobných projektov, propagovať korporatívnu sociálnu zodpovednosť a implementovať spravodlivé zamestnanecké schémy, zlepšené modely tvorby cien, inovatívny marketing destinácií a investičné plánovanie zohľadňujúce environmentálne, kultúrne a sociálne požiadavky.

10. Turizmus je najmä a predovšetkým o ľuďoch všetkých vekových kategórií, záujmov a skúseností. Kvalitné turistické služby si žiadajú zapojenie odhodlaných a kompetentných ľudí, ako lokálnych obyvateľov a turistických profesionálov. Pohostinnosť, so starostlivým prístupom k ľudom, tradície a dedičstvo, znalosť cudzích jazykov hrá čoraz významnejšiu rolu. Ide to ruku v ruke s udržateľnosťou, založenou na zodpovednej spotrebe a spôsobe produkcie, ktorá minimalizuje plytvanie so zdrojmi a znečistenie, s dôrazom viac na hodnoty ako na objem. Tieto poznámky by mali byť vyučované už v ranných školských fázach. Spravodlivý podiel z turizmu by mal byť preinvestovaný v lokálnom rozvoji.

11. Výzvy rozvoja, ktoré vychádzajú z vývoja životného štýlu, ekonomického rastu a reštrukturalizácie, demografických trendov a globalizácie, si žiadajú kalibrované národné, regionálne a lokálne, ale tiež kolektívne – paneurópske – odpovede. V tomto kontexte zhromaždenie zdôrazňuje dôležitosť štúdia implikácií turistického rastu na rozvoj infraštruktúry v členských štátoch Rady Európy.

12. Parlamentné zhromaždenie preto pýta Výbor ministrov aby podnecovali národné vlády Rady Európy aby:

  • si osvojili dlhodobé uvažovanie, najlepšie praktiky, a celkové ambiciózne ekonomické, sociálne, environmentálne a kultúrne kritériá pre formovanie národnej stratégie rozvoja turizmu;
  • dohliadli na kompatibilitu národnej turistickej legislatívy a politiky s princípmi udržateľného rozvoja a relevantných konvencií Rady Európy v environmentálnej a kultúrnej oblasti;
  • zahrnuli turizmus do implementácie existujúcich záväzkov do Rámcovej konvencie o klimatických zmenách OSN s jej Kjótskym protokolom, a aby prispievali pri príprave nového balíčka opatrení na obdobie po roku 2012;
  • podporovali implementáciu medzinárodných rozvojových politík , vrátane Miléniových rozvojových cieľov, environmentálnych dohôd, Globálneho kódexu UNWTO o etike a turizme, Čistých rozvojových mechanizmoch, multilaterálnych a bilaterálnych pomocných programov za účelom pomoci rozvojovým ekonomikám, aby dostáli svojim rozvojovým potrebám s dôrazom na väčší rozmach turizmu;
  • propagovať domáci - vnútroštátny a európsky – turizmus, vďaka čomu sa krátia cestovné vzdialenosti a môže byť viac využitá verejná doprava.;
  • zmierniť dopad uhlíkových emisií zapríčinených diaľkovým cestovaním a prepravou, nielen prostredníctvom princípu „znečisťovateľ platí" a väčšej účasti európskych leteckých spoločností na Európskom emisnom obchodnom systéme, ale aj prostredníctvom daňovej motivácie, ktorá bude povzbudzovať presun z cestnej na železničnú dopravu na hlavných európskych tranzitných koridoroch;
  • povzbudzovali zodpovednú spotrebu a spôsoby produkcie, minimalizujúce plytvanie so zdrojmi a znečisťovanie (zvlášť šetrné užívanie vody a energií, recyklácia, odpadový manažment, dlhodobé plánovanie atď.) a propagujúce zmysluplné alternatívy (obnoviteľné zdroje, verejná doprava, udržateľné budovanie atď.) v poskytovaní turistických služieb;
  • propagovať zdieľanie vedomostí a dobrých praktík ohľadom udržateľného turistického rozvoja s ostatnými krajinami a regiónmi;
  • prehodnotili reštrukturalizáciu národných turistických organizácií na prácu vo verejno-súkromnom partnerstve;
  • podporovali rozvoj cestovania a ubytovacích možností priateľské pre rodiny;
  • urýchlili implementáciu Akčného plánu Rady Európy pre postihnutých na roky 2006-2015;
  • povzbudili a umožnili cestovanie do rozličných európskych destinácií vhodným cestovateľom (mládeži, starším ľudom, rodinám, postihnutým, opakovaným/skúseným návštevníkom) ako prostriedok zabezpečenia vyrovnanejšieho geografického a sezónneho šírenia návštevníkov po európskych regiónoch;
  • vykonávali pravidelné každoročné národné a podnikateľské bezpečnostné audity;
  • zriadili alebo stanovili viacjazyčné národné turistické bezpečnostné lokálne stanice a núdzové centrá;
  • prehodnotili systémy pohotovostného a krízového manažmentu, vrátane evakuačných plánov, bezpečnostnej komunikácie s verejnosťou a cezhraničnými kooperačnými opatreniami;
  • zlepšili využitie nových bezpečnostných a obranných technológií pre civilnú ochranu, vrátane turistického sektora;
  • určili regulačné stimuly a záväzné minimálne ciele pre podporu udržateľné budovanie a renováciu budov;
  • dohliadli, aby spravodlivé podiely priamych a nepriamych ziskov z turistických návštev boli presmerované na ďalší rozvoj kultúrnych a prírodných aktív;
  • podporovali rozvoj turizmu ako alternatívneho zdroja lokálnych príjmov a zamestnanosti v oblastiach, ktoré prechádzajú ekonomickým poklesom a úbytkom populácie, zvlášť vo vidieckych a horských regiónoch;
  • propagovali schémy osvedčenia akosti pre turistické služby a produkty;
  • zistili možnosti začlenenia konceptov pohostinnosti a udržateľného rozvoja do školských osnov;
  • zabezpečiť efektívnu ochranu turistických spotrebiteľských práv.

13. Zhromaždenie pozýva Kongres lokálnych a regionálnych autorít, aby:
študovali dôsledky a implikácie nízkorozpočtového cestovania na lokálny rozvoj a podmienky zamestnanosti s možnosťou formulovania smerníc v tejto oblasti;
vykonávali komparatívne štúdiá schém návštevníckeho manažmentu a pripravovali smernice v tejto oblasti;
zabezpečili efektívny lokálny dohľad ohľadne implementácie regulácií o priestorovom plánovaní.

14. Zhromaždenie pozýva národné parlamenty na zabezpečenie národných legislatív v súlade s vyhliadkami orientácie investorov, turistova iných účastníkov, ako aj na zabezpečenie vhodných vládnych odpovedí na záležitosti udržateľného rozvoja turizmu.

B. Vysvetľujúce memorandum spravodajcu Mendesa Bota

I. Úvod: turizmus ako zdroj ekonomického rastu, ľudského rozvoja, sociálnej kohézie a národnej prosperity v Európe

2. V užšom kontexte je turizmus často považovaný za záležitosť cestovných operátorov, sprievodcov, cestovných kancelárií, rekreačných zariadení, zábavy, jedla, dopravy a ubytovacích služieb. No v širšej perspektíve sa turizmus javí ako viacúrovňová aktivita, ktorá ovplyvňuje mnoho iných sektorov, od regionálneho a lokálneho plánovania po maloobchod. Globálne turizmus reprezentuje okolo 2,9 biliónov eur (4,2 biliónov USD), alebo 10,4% kumulatívneho HDP. V EÚ, turizmus predstavuje priamo vyše 4% HDP (v rozsahu od 1,3% HDP v Litve až po 13,2% HDP na Malte v roku 2006) a okolo 11% HDP, ak zohľadníme jeho prepojenie s ostatnými sektormi. Pre európske krajiny mimo EÚ predstavuje turizmus od 1,3% HDP v Srbsku a Čiernej hore až po 6,3% HDP na Islande a 6,2% vo Švajčiarsku. Zahŕňa to priamo okolo 1,4 miliónov podnikov, zvlášť malých a stredných podnikov, a generuje okolo 24,3 miliónov pracovných príležitostí, pričom jeden z ôsmych Európanov je zamestnaných v turistickom sektore, a pracovné príležitosti v sektoroch, súvisiacich s turizmom sú vytvárané rýchlejšie ako je priemer európskych ekonomík. Turistické pracovné miesta sú zvlášť dôležité pre zamestnávanie mladých ľudí, ktorí sa podieľajú dvojnásobne ako pracovná sila v turizme, než v akomkoľvek inom sektore. Európsky turizmus sa stále podieľa na polovici celkového trhu, prekonávajúc ázijské krajiny (19,3%) a americké krajiny (16,5%), ale globálna súťaž je čoraz ostrejšia a kapacitné problémy sa okamžite odrážajú na počte populárnych európskych destinácií.

3. Súčasne, turizmus sa rozmáha v krajinách strednej a východnej Európy a rastú oprávnené očakávania zo strany návštevníkov aj hostiteľských komunít. Napriek tomu, že regionálna produkcia, v zmysle turistického rastu, je veľmi neistá, niektoré krajiny (ako napríklad Chorvátsko a Česká republika) už čelia hlavnému socio-ekonomickému tlaku kvôli rapídnemu nárastu návštevníkov. Zvláštny dôraz by sa mal prejaviť na podpore rozvoja kvality turizmu v týchto štátoch a v celej Európe, aby turizmus mohol tvoriť dlhotrvajúci významný príspevok všeobecného rozvoja. Mali by sa zhromaždiť skúsenosti najpopulárnejších turistických destinácií s ohľadom na masový turizmus, manažérske schopnosti a turistické služby.

II. Usporiadanie kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov prostredníctvom rozvoja turizmu

5. Rozvoj turizmu môže byť silnou motiváciou celkového rozvoja a mnoho európskych krajín má veľký nepreskúmaný potenciál turistického rozmachu. No zároveň je potrebné zachovať opatrný prístup k neriadenému chaotickému rozvoju turizmu, ktorý nie je kompatibilný s dlhodobými rozvojovými plánmi pre žiadnu komunitu. Zodpovednosť politikov preto spočíva z zabezpečení silných súhlasných akcií v prospech udržateľného rozvoja.

6. Samotný koncept udržateľného rozvoja mieri na zjednotenie kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov rastu, keďže rast samotný už nie je všeliekom a cieľom sám o sebe. Od Deklarácie z Ria o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992, ktorá vyčlenila Agendu 21, vzrástlo verejné povedomie a oddanosť princípom udržateľného rozvoja, v súlade s ochranou kapacít planéty. Toto zahŕňa široký záujem o ochranu životného prostredia, sociálnu rovnosť, kvalitu života, kultúrnej rozmanitosti a dynamickej pulzujúcej ekonomiky.

7. Turizmus môže slúžiť na zlepšenie kvality života návštevníkov a tiež hostiteľských komunít. Svetová turistická organizácia (UNWTO) a Environmentálny program OSN (UNEP) identifikovali dvanásť kritérií udržateľného turizmu:

  • Ekonomická životaschopnosť (turistické destinácie a podniky potrebujú byť životaschopné a konkurenčné v súlade s pokračujúcou prosperitou a dlhotrvajúcim úžitkom);
  • Lokálna prosperita (turizmus by mal prispievať ako je to len možné prosperite hostiteľskej komunity, vrátane spravodlivého podielu z turistických ziskov);
  • Kvalita zamestnanosti (množstvo kvalitných turistických lokálnych pracovných miest musí byť posilnené, vrátane dotácií, schopností a podmienok zamestnanosti);
  • Sociálna rovnosť (ekonomické a sociálne zisky z turizmu by mali byť spravodlivo rozšírené v celej komunite)
  • Zabezpečenie potrieb návštevníka (návštevníci by mali mať bezpečný, uspokojujúci a naplňujúci zážitok);
  • Miestna kontrola (miestne komunity potrebujú byť plne obsadené a splnomocnené v plánovaní a vykonávaní rozhodnutí o manažmente a vývoji turizmu v ich oblasti);
  • Spoločenské blaho (kvalita života v miestnych komunitách by mala byť chránená a posilnená najmä pokiaľ ide o sociálne štruktúry a prístup k zdrojom, zariadeniam a najmä službám);
  • Fyzikálna úplnosť (kultúrne dedičstvo a autentické tradície hostiteľských komunít by sa mali byť rešpektovať a chrániť);
  • Biologická rozmanitosť (prírodné oblasti, domov zvierat a divokú zver je nutné užívať takým spôsobom, aby sa minimalizovalo ich poškodenie);
  • Efektívnosť zdrojov (v turistických zariadeniach sa musí zaobchádzať so zriedkavými a neobnoviteľnými zdrojmi šetrne);
  • Environmentálna čistota (malo by sa minimalizovať znečistenie vzduchu, vody a krajiny ako aj generácia odpadu).

8. V skratke, ekonomické, sociálne, environmentálne a kultúrne záležitosti potrebujú príručku politiky udržateľného rozvoja turizmu. Plný rozsah parametrov a interakcií medzi ľudskými aktivitami a životným prostredím by sa mali vziať do úvahy kvôli rovnomernému a integrovanému prístupu k rozvoju turizmu a relevantné pôsobenie sa musí v priebehu času udržať. V tomto kontexte si želáme navrhnúť, aby si všetci, ktorí sa zaujímajú o túto otázku prečítali správu o Skupine udržateľného turizmu (pripravená Európskou Komisiou v roku 2004), Pôsobenie za udržateľnejší európsky turizmus, vydaná vo februári 2007.

9. Správa uvádza kľúčové výzvy na udržateľnosť európskeho turizmu (znižovať sezónnosť požiadaviek, uľahčiť vplyv turistickej dopravy, zlepšiť kvalitu práce v turizme, zvýšiť prosperitu spoločenstva a kvalitu života , minimalizovať využívanie zdrojov a výroby odpadu, zachovať a dávať hodnoty prírodnému a kultúrnemu dedičstvu, umožniť dovolenku pre všetkých a využívať turizmus ako nástroj v globálnom udržateľnom rozvoji). Pôsobenie štruktúry správy odporúča budovať siete medzi rôznymi službami pre politiku rozvoja, národné udržateľné kampane, výskum na dobrom postupe, tréningy udržateľnosti pre manažérov, zlepšené využívanie plánovania a kontrolovania krajiny a profilovanie lepšie zameraných informácií pre turistov. Tieto opatrenia boli odsúhlasené na podchytenie pozície Európskej Komisie, ako je uvedené v obnovenej Turistickej politike (prijatej v roku 2006), v prospech „zlepšovania konkurencieschopnosti európskeho turizmu s cieľom vytvoriť viac a lepších zamestnaní prostredníctvom udržateľného rastu turizmu v Európe a globálne."

Osobná a kolektívna istota ako najvyššia výzva pre turistický sektor

10. Turizmus je hlavným prispievateľom mieru, slobody a medzinárodného porozumenia: spája ľudí a krajiny. Zároveň hlavnými nevyhnutnými podmienkami pre turizmus a rozvoj sú bezpečnosť a istota, lepšie informovaní moderní cestovatelia a majú väčšie požiadavky. Turizmus a cestovanie sú prvými ekonomickými aktivitami, ktoré môžu utrpieť ak je osobná a kolektívna bezpečnosť je vnímaná ako nedostatočná. Zdravotná kríza, prírodné katastrofy, akty terorizmu a trvalé dôsledky vo výbere cestovania pri ich rozšírení môžu vážne ublížiť prosperite komunít silne závislých na turizme. Následky 11-teho septembra, útoky na Bali v roku 2005, na Strednom východe a kríza ázijského tsunami alebo kriminálne vzbury v jednotlivých krajinách – všetko toto znázorňuje silné negatívne vplyvy obáv z turizmu, aj keď obrat k rozmachu môže byť veľmi rýchly keď opäť nastane pokoj.

11. Hoci má Európa dobré renomé čo sa týka bezpečnosti, nie je imúnna voči bezpečnostným hrozbám. Potrebuje si zachovať bezpečnosť a reflektovať diskrétnym a vhodným spôsobom ako by mohla byť zvýšená bezpečnosť na všetkých stupňoch. Treba prijať globálne, regionálne, národné a miestne bezpečnostné výzvy. Rýchly pohľad na niekoľko pozoruhodných udalostí za posledných niekoľko rokov ponúka hodnotné nahliadnutie. Vzhľadom na strach z cestovania a drastické bezpečnostné opatrenia v Spojených štátoch po 11-tom septembri, sa tok návštevníkov do Spojených štátov v rokoch 2002 až 2003 zmenšil minimálne o 20% a výnosy z turizmu sa znížili o 25%. Bolo zrušených mnoho letov, osobných a spoločenských ciest a v biznise cestovného ruchu nasledoval úpadok. Zlom zasiahol mnoho sektorov, najviac prvé tri mesiace po útokoch a nárast v sektore turizmu v Spojených štátoch amerických sa pomaly vrátil od roku 2004. Globálne, v roku 2001, medzinárodné prílety klesli o 0,5% a príjmy klesli o 2% (alebo 10 miliárd amerických dolárov) kým domáci turizmus narástol vo všetkých krajinách. Nasledujúci rok globálny turizmus znovu narástol o 3% v medzinárodných príletoch.

Definovanie „zaťažiteľnosti" turistických miest, predovšetkým na chránených územiach a v prímorských oblastiach

S novými technológiami, rozvojom spotrebiteľských modelov a zjednodušením cestovného plánovania narastá počet návštevníkov, stávajú sa menej predvídateľnými a teda aj je ťažšie sa s nimi vysporiadať. Tlačenie a preľudňovanie – v doprave, v ubytovaní, na turistických miestach – sú čoraz častejšie a spôsobujú sklamanie návštevníkov, zvyšujúce sa náklady na podnikanie, rozkol v miestnej komunite a často zhoršenie atraktívnosti turistických miest a služieb spolu so znižujúcimi sa zárobkami. Riadenie prílevu turistov s cieľom optimalizovať používanie výhod a prostriedkov si vyžaduje proaktívnu politiku, teda definovanie zaťažiteľnosti turistických oblastí a sériu opatrení a podnetov navrhnutých pre väčší rozsah návštevníkov – zemepisne aj časovo výhodne. To by mala byť primárna úloha pre turistické autority a ostatných investorov v turistických destináciach.

Minimalizácia neželaného efektu toku turistov si vyžaduje správne stanovenie horných limitov prijateľného počtu turistov a následné monitorovanie údajov o reálnom toku turistov. Mali by sme odlišovať medzi vnímaním návštevníka a vnímaním hostiteľskej destinácie. Určité oblasti, ako napríklad oblasti s prírodnými krásami, s divokou prírodou sú vyhľadávané väčšinou turistov pre ich pokojné a tiché prostredie; na druhej strane sú miesta ako trhy, festivaly, športové udalosti alebo verejné námestia, od ktorých sa očakáva preplnenosť a hluk. Miestni obyvatelia sa môžu pohoršovať nad veľkými a hlučnými skupinami turistov, hlavne keď prevyšujú počet miestnej populácie; miestni úradníci sa môžu obávať dopadu na dopravu, infraštruktúru a verejné priestory; a miestne spoločnosti môžu strácať kontrolu svojej schopnosti vybavovať krátkodobé požiadavky. Všetky tieto očakávania a vnemy musia byť zvážené s potencionálnymi benefitmi aj hrozbami za účelom výberu vhodných riadiacich riešení.

V praxi môže byť „zaťažiteľnosť" v turizme prínosná pre ekonomické, socio-kultúrne, psychologické, infraštukturálne a riadiace oblasti. Bola predmetom štúdií v mnohých krajinách a preukázala sa veľmi užitočná pre nasledovné taktické nariadenia. Napríklad v prípade Malty, kde určenie zaťažiteľnosti a vyplývajúceho konania zostávajú základným kameňom turistickej stratégie krajiny a sú použité pre čerpanie z Európskych štrukturálnych fondov na zlepšenie kvality turistických zariadení a zachovanie dedičstva z minulosti. Alternatívny prístup k riadenému rastu v turizme je vyjadrený v myšlienke „Limitov prijateľnej zmeny", ktoré je flexibilnejšia a založená na skutočných ustanoveniach na základe výsledkov.

Podľa prieskumov má približne 63 % dovolenkárov sklon si vyberať pobrežné oblasti, 25% by si vybralo horské oblasti, mestá a vidiek. Na ochranu citlivých oblasti museli byť prijaté špeciálne národné stratégie, ktoré umožňovali aby bol turizmus prostredníctvom efektívneho riadenia začlenený do chránených oblastí, aby boli presadzované prísnejšie priestorové plánované kontroly a systematické ustanovenia a podpora princípov udržateľného rozvoja v rôznych sektoroch ľudskej aktivity.

Mnohé krajiny v strednej a východnej Európe majú vysoko atraktívne ale nerozvinuté prírodné a kultúrne zdroje, ktoré sú čoraz pod väčším tlakom ekonomickej expanzie. Potrebujú zabezpečiť vhodné prostriedky, postupné regulácie a spoľahlivé presadzovanie efektívnej ochrany strategických prírodných a kultúrnych oblastí. Nelegálne stavby by mali byť okamžite zastavené a odstránené, hlavne keď sú výsledkom nedbalosti výkonných úradníkov.

Masový turizmus – hrozba alebo príležitosť?

Masový turizmus je často kritizovaný ako extrémna forma turizmu. Napriek tomu si môžeme pripomenúť, že v jeho začiatkoch bol ochraňovaný pre jeho mnohostranné socio-ekonomické výhody prinášajúce spoločnosti a bol vnímaný ako znak demokratizácie cestovania a dovolenkovania. Rast turizmu je prirodzený rozvoj spolu so zvyšovaním životného štandardu ľudí a preto si môžu ľahšie dovoliť cestovať. Tento trend je vítaný, ale vytvára aj nové výzvy pre turistický sektor s cieľom zabrániť prehnanej expanzii. Práve preto stratégie udržateľného rozvoja môžu v týchto masových turistických destináciach urobiť značný prínos k pokroku.
Mohli by sme poukázať na množstvo príkladov v južnej Európe, kde kritická hladina rozvoja bola dosiahnutá, ako napríklad v španielskych, portugalských, gréckych a cyperských stredozemných letoviskách. Torrevieja v Španielsku mala stabilnú populáciu 9 200 obyvateľov v roku 1960, v roku 2001 narástla na 70 000 a v auguste dosiahla počet 400 000 počas vrcholnej turistickej sezóny. Mesto sa rozrástlo asi o 90 000 budov, z ktorých 75 000 sa využíva ako letné sídla, čo viedlo k zvyšujúcemu ale kolísavému dopytu po pracovných silách, tovaroch a službách, ako aj k rozvoju obchodu v oblasti realít. Dodatočný príjem bol použitý na zlepšenie vodovodných systémov a kultúrnych služieb ale nekvalitné architektonické stavby radikálne zmenili miestnu scenériu. Miestne autority teraz hľadajú nové spôsoby ako dopomôcť lepším investíciám ktoré by podporili konkurenciu prostredníctvom kvality, diverzifikácie a udržateľnosti životného prostredia. Bulharská vláda sa rozhodla od posunu od masového turizmu k turizmu vyššej triedy a navrhla ambicióznu investičnú stratégiu v hodnote 3,3 miliardy eur, ktorá je zameraná predovšetkým na zlepšenie dopravnej infraštruktúry v spolupráci v Európskou investičnou bankou a mnohými verejnými a súkromnými entitami.

Svetová turistická organizácia OSN predpovedá, že väčšina rastu tržieb európskeho turizmu v ďalších desaťročiach pôjde z alternatívnych foriem cestovania, ktoré nezahŕňajú štandardne „slnko, piesok a more". Prieskumy trhu ukazujú, že cestovatelia sa stávajú viac vyberavými a hľadajú nové zážitky; sú aktívnejší a viac sa pohybujú, chodia počas roka na kratšie ale častejšie dovolenky, žijú dlhšie a intenzívnejšie sa zaujímajú o životné prostredie. Scenéria, klíma, výdavky, historická zaujímavosť, životné prostredie, úplne nové a gastronomické objavy – faktory, ktoré motivujú moderných cestovateľov. Z podnikateľského pohľadu je to príležitosť volajúca po rozmanitejšej turistickej ponuke ale aj výzva, keďže plánované investície sa stanú komplexnejšími.

Aj keď miestny rozvoj sa výlučne orientuje na masový turizmus, mali by sa urobiť kroky na spestrenie miestnej ekonomiky a s cieľom zmierniť problémy spojené zo sezónnou fluktuáciou návštevníkov a s tým aj spojený tlak na miestne zdroje, infraštruktúru a zamestnanosť. To si vyžaduje, aby strategické a rozhodovacie štruktúry skĺbili záujmy v oblasti turizmu, životného prostredia, spoločenstva a národné záujmy. Záväzky k udržateľnosti a regulovanému prístupu orientovanému na kvalitu by mali sprevádzať predovšetkým dlhodobé zámery v oblasti infraštruktúry; mal by sa skúmať potencionálny dopad turistického rastu na infraštruktúru, plánovacie stratégie by mali spájať turizmus a so všeobecným rozvojom.

Rozmach nízkorozpočtových leteckých spoločností otvoril nové cestovateľské možnosti, ale znamená aj nové problémy pre leteckú transportnú kontrolu a riadenie výkonnosti dopravy a ubytovania. Fenomén rezervácie, ktorý pôvodne začal v leteckej oblasti, sa rozšíril do hotelového odvetia, predovšetkým do obľúbených mestských a dovolenkových destinácií. Keďže pridávanie ďalších kapacít v hotelových zariadeniach sa môže ukázať ako zložité a ekonomicky iracionálne, miestne turistické autority by mali vytvoriť možnosti pre tzv. „krízové" ubytovanie a zriaďovať zákaznícke pomocné linky. Všetky hotely s licenciou musia rešpektovať svoje rezervačné povinnosti a zabezpečiť adekvátnu asistenciu a finančnú kompenzáciu zákazníkom v prípadoch, kedy pôvodná zmluvy nemôže byť splnená.

Integrovaný prístup k riadeniu preľudnenosti a priestorového plánovania

Vyhnutie sa neúmernej a neproduktívnej koncentrácií turistov si vyžaduje včasné a dobre premyslené postupy. Ak sa objaví stála preľudnenosť, je to znak zlyhania perspektívneho plánovania a škoda môže byť veľká. Avšak sám trh nemôže vyriešiť problém, na ktorý treba kreatívny miestny prístup a zapojenie rozmanitých účastníkov z verejného aj zo súkromného sektora. Svetová turistická organizácia OSN vydala sprievodcu, ktorú umožňuje najužitočnejšiu a najkomplexnejšiu orientáciu v tejto oblasti.

Stále preľudnenosť sa objavuje v turistických destináciach a oblastiach ako výsledok neustáleho toku množstva návštevníkov. Na zmiernenie situácie by mali byť urobené opatrenia týkajúce sa rôznych aspektov danej oblasti a okolitej infraštruktúry. To obsahuje prístup, parkovanie, predaj vstupeniek, verejné priestory, tlmočnícke služby, ako aj zlepšenia v manažmente, školenie personálu, výmena informácií a finančná podpora.
Kolísavá preľudnenosť sa väčšinou objavuje v zreteľných periodických obdobiach (ako napríklad cez školské prázdniny, cez víkendy, festivaly, oslavy, športové súťaže) a vytvára ju masívny pohyb návštevníkov v rámci relatívne krátkych období počas roka. Napriek tomu, že dodatočný personál, doprava, ochrana, strava, nápoje, hygienické služby a predĺžené pracovné hodiny sú vyžadované príležitostne, je problematické splniť všetky očakávania návštevníkov a udržať atraktivitu oblastí. Dočasný alebo stály stimul cenotvorby môže byť nápomocný na reguláciu sezónneho prílevu návštevníkov, ak návštevníci majú možnosť byť informovaní predom. Uskutočnenie olympijských hier v Londýne v roku 2012 znamená obrovské investície, udržateľný rozvoj a bezpečnostné výzvy nielen pre miestnych predstaviteľov ale aj pre súkromný sektor. Takisto to znamená aj test pre turistických úradníkov z hľadiska opätovného prilákania návštevníkov v budúcnosti, aby objavovali krajinu v širšom okolí Londýna.

Štúdia výkonnosti hotelov uskutočnenej agentúrou Deloitte ukázala, že miery prenájmu hotelových izieb vo veľkých mestách v Európe sa zlepšili, ale zostávajú značne v priemere nižšie ako v ostatných častiach sveta. Výkonnosť hotelov v ostatných mestách a hlavne vo vidieckych oblastiach môže byť približne o 20% nižšia v závislosti od obdobia a geografických faktorov. Správa Európskeho parlamentu o Európskej stratégii turizmu taktiež opakuje potrebu implementácie špecializovaného Európskeho turistického programu pre dôchodcov mimo hlavnej sezóny, ktorý môže zlepšiť kvalitu života seniorov, vytváranie nových pracovných miest a možnosť ekonomického rastu.

Postupy udržateľného turistického rozvoja kombinujúce ekologické, socio-kultúrne a ekonomické parametre sú aplikovateľné na všetky formy turizmu vo všetkých typoch destinácií, vrátene masového turizmu. Výsledok neustáleho procesu monitorovania dopadov a implementácie preventívnych a nápravných opatrení, sa stáva akýmsi globálnym nástrojom pre vyvážený rozvoj. Populárne turistické destinácie ako Ruská federácia a Ukrajina čelia v súčasnosti obmedzeniam hotelových kapacít a potrebujú ihneď investovať do kvalitného ubytovania.

Predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy, rýchly ekonomický rozvoj, rast miest a rozvoj trhu s realitami viedli k extrémnym tlakom na územné plánovanie a často k stavebným rozhodnutiam architektonicky nie veľmi zaujímavým. Miestne autority sú prinútené ku kontrole stratégií veľkosti, hustoty a návrhov nových stavieb. Z pohľadu udržateľnosti turizmu by sa mali čo najviac využívať tradičné návrhy a miestne stavebné materiály za účelom zabezpečenia autenticity a atraktivity oblasti.

Čoraz viac sa zvyšuje záujem verejnosti o životné prostredie a potreba zmeny k zodpovednej spotrebe. Udržateľné stavby a správa budov sú dôležité pre náš životný štýl vo všeobecnosti a pre turizmus obzvlášť. Prístup udržateľných stavieb si dáva za cieľ úpravu stavieb používaním materiálu, ktorý je minimálne škodlivý pre životné prostredie, znížiť spotrebu energie, čo spôsobí menej znečistenia a menej plytvania (lepšie kúrenie, izolácia, prevzdušnenie atď), minimalizovať náklady na prevádzku a optimalizovať pohodlie a výhody pre spoločenstvo.

Európske krajiny by taktiež mohli zaistiť lepšie využívanie Európskej krajinnej konvencie (European landscape convention), ktorá vstúpila do platnosti 1. marca 2004 a má za úlohu ochranu krajiny, riadenie, plánovanie a organizáciu európskej spolupráce v tejto oblasti. Konvencia je prvou medzinárodnou zmluvou, ktorá sa výlučne zaoberá všetkými aspektami európskeho terénu. Môže byť použitá aj pre zlepšenie vidieckeho dedičstva a uľahčenie rozvoju environmentálneho turizmu.

Stojí za to poznamenať, že vo Francúzsku od roku 2002 monitorovanie udržateľnosti je povinné pre najväčšie spoločnosti a tiež existujú snahy na implementáciu Turistického plánu kvality pre zlepšenie turistickej ponuky a prieskum turistických služieb. Maďarské autority v oblasti turizmu predstavili národnú Turistickú cenu kvality – dobrovoľný systém, zameraný na zvýšenie kvality služieb a konkurencieschopnosti priemyslu.

vi. Zlepšenie prístupnosti turistických cieľov, miest a zariadení

40. Sociálna dimenzia turizmu je hlavným faktorom pre udržateľný rozvoj tak ako sú dôležitými cieľmi sociálna inklúzia a rovnosť. Hoci dovolenka je pravým ďakujem plateného voľna, umožniť dovolenku všetkým je dôležitou výzvou a príležitosťou odvetvia turizmu. Expertné štúdie ukazujú, že okolo 40% Európanov neodchádza na dovolenky najmä kvôli rôznym formám neschopnosti (týka sa to najmä rodín, dôchodcov, imigrantov, mladých a ľudí s postihnutiami).

41. Toto navrhuje širšiu strategickú pomoc pre udržateľný turizmus: politika rozvoja sa usiluje maximalizovať výnosy zo sektora s miernymi alebo žiadnymi nárastmi. V objeme by mali ísť ruka v ruke s princípmi sociálnej inklúzie. A čo viac, väčšia pozornosť sociálnym aspektom turizmu by mohla pomôcť redukovať sezónnosť požiadaviek a zvýšenú geografickú koncentráciu cestovateľov, ako aj podporiť stabilnejšiu celoročnú zamestnanosť a rozvoj znevýhodnených regiónov, najmä ak by bolo možné presvedčiť viac cestovateľov, aby cestovali do zahraničia mimo hlavnej sezóny a/alebo mimo najrušnejších oblastí. Kampaň „Bavorsko počas všetkých sezón" napríklad sleduje viacnásobné ciele v hľadaní podpory cestovania rodiny, schémy solidarity sponzorovanej verejným a súkromným sektorom, ako aj účinnosť zdrojov, mimo špičkové cestovanie a ´zážitok z dažďa alebo snehu´ pre návštevníkov z extrémne suchých a horúcich krajín.

42. Aby mali všetci ľudia prístup k turizmu, mali by byť adresované dve dôležité otázky: fyzická dostupnosť turistických oblastí a miest a ekonomická cenová dostupnosť cestovania na dovolenke. Postup relevantnej priority by sa mal preto zamerať na lepšie navrhnuté a adaptované turistické zariadenia, aby vyhoveli požiadavkám cestovateľov so špeciálnymi potrebami (ako je komfort pre rodiny s deťmi, starší cestujúci a cestujúci s postihnutím); zlepšenie frekvencie, postupu a komfortu verejného dopravného spojenia; podporiť ceny a daňové stimuly a informácie týkajúce sa cestovania do cudziny v hlavnej sezóne keď sú destinácie preplnené; Dôležitá je politika záujmu pomáhať, aby mohli ísť na dovolenku aj ľudia s nízkym príjmom, a čo je dôležité - zacielenie sa na zárobkovú časť príjmu z turizmu (cez špeciálne ceny na turistov a turistické podniky alebo dobrovoľné opatrenia) zabrániť sociálnym otázkam.

vii. Turizmus a zmena podnebia

43. Zmena podnebia je momentálne všeobecne považovaná za hlavnú globálnu otázku, vo všeobecnosti so sériou implikácií pre ekonomické aktivity a viac špecifické turizmu. Podnebie a príroda sú hlavnými zdrojmi turizmu. Zmena zákonitostí podnebia, vrátane význačných postranných účinkov vplýva na súvisiace sektory (poľnohospodárstvo atď.) ako aj na verejné zdravie. Fenomén nemôže byť považovaný za náhodu, keďže už ovplyvňuje sektor, najmä niektoré destinácie, akými sú hory, ostrovy a pobrežné regióny. V dlhšom období, zmena zákonitostí podnebia by mohla podstatne zmeniť hlavné turistické toky, najmä v severnej Európe a v Stredomorí.

44. UNWTO odhaduje, že turizmus prispieva k produkcii okolo 5% globálnych skleníkových emisií, najmä v doprave (90% podielu celkového príspevku). S explóziou nízko nákladového cestovania lietadlom v posledných rokoch, až 43% cestovateľov na celom svete využíva cestu lietadlom. Tento trend sa zosilňuje a cestovanie lietadlom zostáva jedným z najrýchlejšie rastúcim zdrojom emisií ( do 4% ročne). Mali by sme tiež zaregistrovať, že 44% cestujúcich využíva cestnú dopravu, ale využívanie ciest rastie v priemere pomalšie ako cestovanie lietadlom, resp. 2,3% a 3,3% každý rok. Dúfa sa, že nedávno podpísaná zmluva USA-EU tzv. „otvorené oblohy" vylepší transatlantické cestovanie lietadlom, kým prírastky na trhu novej generácie – lietadlá Airbus A380 a Boeing 787 Dreamliner – budú vytvárať menej znečistenia a hluku vzhľadom na vyšší účinok paliva, viacnásobné technologické vylepšenia, vyššiu kapacitu a menšiu váhu.

45. Nízko nákladové aerolínie priniesli revolúciu v cestovaní zavedením lacných letov a početných destinácií. Periférne lokality v Európe sa stali viac alebo menej populárnymi turistickými oblasťami. Nízko nákladové spoločnosti teraz prevážajú vyše 100 miliónov pasažierov ročne. Neskôr bolo ich rozšírenie silné najmä vo východnej Európe, kde mestá ako Praha, Sofia, Vilnius a Varšava otvorili nové terminály. Odhaduje sa, že každý ďalší milión cestovateľov vo vzduchu vytvorí 3000 zamestnaní na zemi.

47. Koncept udržateľného turizmu prekladá dlhodobé environmentálne a vývojové záležitosti do politiky cieľov zameraných na spoločné postupy zo strany národných úradov, ale aj kompetentné medzinárodné inštitúcie. Hlavné výzvy zahŕňajú potrebu:

  • zahrnúť turizmus do implementácie existujúcich záväzkov do UN Rámcovej konvencie o klimatických zmenách (UNFCC) s Kjotským protokolom, a aby prispievali pri príprave nového balíčka opatrení na obdobie po roku 2012;
  • znižovať dopad diaľkovej dopravy a dopravných emisií ( v Európe aktuálne účtuje turistická doprava okolo 8% CO2 ekvivalentných emisií, pri cestovaní lietadlom tvorí polovicu tejto čiastky a pri autách je to okolo 41% týchto emisií)
  • povzbudzovať zodpovednú spotrebu a spôsoby produkcie, aby minimalizovali plytvanie so zdrojmi (turisti majú vo zvyku minúť oveľa viac vody ako miestni obyvatelia) a znečisťovanie (obzvlášť pokiaľ ide o používanie vody a energie, recykláciu, odpadový manažment, dlhodobé plánovanie atď.) a propagovanie zmysluplných alternatív (väčšia pomoc pre obnoviteľné zdroje, verejnú dopravu, udržateľnú výstavbu atď.) v poskytovaní turistických služieb, najmä ubytovanie;
  • podporuje zdieľanie vedomostí a dobrých praktík pri udržateľnom rozvoji turizmu s ostatnými krajinami a regiónmi

viii. Úloha verejno-súkromného partnerstva v podporovaní udržateľného turizmu

49. Ak sú štátne autority a medzinárodné inštitúcie hlavnými zodpovednými za zabezpečenie politických záväzkov a stratégií vedúcich k udržateľnosti turizmu, príspevok súkromného sektora je prinášať výsledky v teréne a poskytovať spätnú väzbu politikom. Verejní a súkromní činitelia by mali spolupracovať na dohodnutí sa implementácií monitoringu postupu manažmentu kvality rešpektujúc potrebné kvalitatívne štandardy pre turistické služby a produkty. Kým turizmus a sektorová asociácia môže pôsobiť ako informačná väzba medzi štátnymi autoritami a miestnymi činiteľmi, verejno-súkromné partnerstvo by mohlo slúžiť na realizáciu skúšobných projektov, propagovať korporatívnu sociálnu zodpovednosť a implementovať spravodlivé zamestnanecké schémy, zlepšené modely tvorby cien, inovatívny marketing destinácií a investičné plánovanie zohľadňujúce environmentálne, kultúrne a sociálne požiadavky.

50. Výskum ukázal, že v mnohých prípadoch sa investície do turistickej infraštruktúry a marketingu nepreviedli do žiadaného a udržateľného rastu. Ukazuje sa, že hlavný problém spočíva v nedostatočnej spolupráci medzi verejnými a súkromnými sektormi pri identifikovaní cieľovej skupiny obyvateľstva a pri vytváraní efektívneho spôsobu komunikácie pri ich dosahovaní. Je preto dôležité využívať „synergies" verejných a súkromných inštitúcií pre inovatívny marketing. Turecko, Chorvátsko a Česká Republika sú krajinami, ktorým sa v tomto ohľade veľmi dobre darilo. OECD poukazuje na to, že turizmus je čím ďalej tým viac videný ako sektor, v ktorom verejné investície môžu zohrávať podstatnú úlohu, v oblastiach ako sú rozvoj infraštruktúry, podpora malého a stredného podnikania, atď.

Pohostinnosť: dôležitosť schopností a komunikácie

51. Turizmus je hlavne o ľuďoch všetkých vekových kategórii. Jedným dáva pracovné príležitosti, pre druhých je zdrojom kultúrnej výmeny, skúseností a rekreácie. Ako priemysel zameraný na spotrebiteľa je turizmus závislý od globálneho a lokálneho konkurenčného tlaku a pracovnej mobility. Vždy keď cestujeme sa chceme cítiť vítaní všade kam ideme. Vo svojich očakávaniach počítame s kvalitným skúsenosťami a pohostinnosťou.

52. Kvalitné služby si vyžadujú dobrú infraštruktúru ale hlavne oddaných a kompetentných ľudí. Pohostinnosť jednoznačne vyžaduje jazykové znalosti, ktoré sa stávajú profesionálnymi požiadavkami pre mnoho zamestnaní. Mala by sa podporovať výučba jazyka aby sa uspokojili potreby ľudí každého veku, prostredia a záujmu. Turistické spoločnosti, priestranstvá a zariadenia by mali hľadať vhodnú úroveň kvalifikácie a tréningu zamestnancov. Motivácia zamestnancov, aby vystupovali najlepšie ako vedia, tiež zahŕňa požiadavku na zamestnávateľov, aby poskytovali dobré pracovné podmienky, dostatočnú mzdovú úroveň, sociálnu bezpečnosť, dlhodobé kontrakty, flexibilnú ale trvalú pracovnú dobu a kariérny rast.

53. Rozšírenie fenoménu nízkych cien ovplyvnilo nie len turizmus a akomodácie, ale aj pracovné miesta. Tlak na odmeňovanie a pracovné podmienky v turistickej oblasti vytvárajú situáciu, kedy majú turistické spoločnosti značné problémy získať vhodných a kvalifikovaných zamestnancov. Kvalitný turizmus si vyžaduje kvalitných zamestnancov a ľudské zdroje nie sú len nákladmi ale aj užitočnými investíciami. Nemali by sme hľadať viac turizmu, ale lepší turizmus.

III. Podpora rôznorodosti, autentičnosti a kvality turizmu ako kľúča k dlhodobému úspechu

I. Poučenie z národných úspechov a neúspechov

55. Turizmus má značnú silu ovplyvniť identitu a prosperitu rôznych oblastí. Tieto zmeny ovplyvňujú už rozvinuté Európske turistické destinácie ako aj tie, ktoré sa len rozvíjajú a berú si príklad z tých rozvinutých s cieľom vyhnúť sa, alebo aspoň minimalizovať chyby. Viaceré rozvojové tlaky pramenia z rozvíjajúceho sa životného štýlu, ekonomického rastu, demografických trendov a globalizácie.

56. Nárast turizmu ako hlavnej ekonomickej aktivity zahrnuje stále viac a viac ľudí a robí z dobre plánovaného rozvoja podmienku pre jeho trvalý úspech. Ekonomické, sociálne, kultúrne a environmentálne piliere turizmu do seba zapadajú prostredníctvom udržateľného rozvoja, čím sa stávajú vzájomne sa posilňujúcimi. Každý nadbytok, hlavne v hospodárskom rozmachu, spôsobuje riziko nárastu nákladov spoločnosti na turizmus a napokon môže viesť k zníženiu ziskov z tohto priemyslu. Mali by sme sa pozerať na udržateľnosť ako na spôsob zlepšenia konkurencieschopnosti turistického sektora.

57. Španielsko je častým príkladom prebytku spôsobeného masovým turizmom v pobrežnej oblasti. V posledný desaťročiach zažili mnohé pobrežné oblasti rýchlu urbanizáciu, často spájanú s nadmerným využívaním pôdy a zdrojov, znečistením a narušenou sociálnou rovnováhou. Podobné príklady možno nájsť v Taliansku a iných stredozemských krajinách, zatiaľ čo mnohé iné Európske rezorty sú konfrontované s mohutnými návalmi turistov, slabo riadeným územným plánovaním a s tým spojenými následkami.

58. Našťastie, je to práve Španielsko, ktoré poskytuje príklad ako možno odvrátiť socio-ekonomický a environmentálny úpadok spojený s turizmom. V Calvii, hlavnej prímorskej oblasti na ostrove Malorka, podnikli miestne úrady v polovici 90tych rokov posun k modelu lepšie vyváženého turizmu založeného na rekonštrukcii, zvládnuteľnom raste a udržateľnosti. Ich hlavný program sa zameral na územné plánovanie, kvalitnú infraštruktúru a služby, kultúrne a prírodné dedičstvo, revíziu riadenia zdrojov a investície.

59. Ďalším zaujímavým prípadom je Chorvátsko, ktorého turistická politika bola prerokovaná našim Podvýborom pre turistický Rozvoj s Chorvátsky Štátnym Sekretárom pre Turizmus v máji 2007. Od konca vojny zaznamenala krajina rýchle vzkriesenie turizmu, ktorý dnes tvorí 23% HDP a je sústrední sa hlavne v pobrežnej oblasti. Mnohé nelegálne stavby boli zničené, existujúce prístavy, zariadenia a kempy boli zmodernizované, bolo aktualizované riadenie vodného systému, a štátom podporovaný program „nový život pre staré budovy" napomohol budovaniu rodinných zdedených hotelov, zredukovali sa environmentálne vplyvy a zlepšili sa služby pre návštevníkov.

60. Dynamickosť turizmu je podporovaná politickými indikátormi, ktoré orientujú investorov. Cieľom je optimalizovať zisky pre návštevníkov, hostiteľskú komunitu a podnikateľov, a preto všetci zainteresovaní musia preukázať zodpovedný prístup a správanie. Ako hlavnú výzvu pre turistické úrady v Európe vidíme zabezpečenie aby udržateľné stratégie zamerané na kvalitu turistickej politiky, hlavne čo sa týka územného rozvoja a dopytového riadenia (sezónnosť), boli primerané a náležite implementované na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Zmenám vyplývajúcim z globalizácie by sa malo prispôsobovať takým spôsobom, ktorý zodpovedá potrebám lokálnej ekonomiky.

61. Rešpektovanie kultúrnej rôznorodosti je hlavným princípom udržateľného rozvoja a dôležitou príležitosťou pre turistický sektor. Kultúrny turizmus môže slúžiť ako hlavná sila pre udržanie a obnovu historického a kultúrneho dedičstva, pre podporu umeleckých podujatí (divadlo, hudba, tanec, atď.), povzbudenie miestneho remesla a folklóru, šírenie miestnych tradícií (zahrnujúc gastronomické a duchovné skúsenosti) a pre posilnenie puta k základným kultúrnym hodnotám.

62. Miestne a regionálne úrady by sa mali snažiť ochraňovať autentičnosť kultúrnych charakteristík, tak aby tieto mohli byť prezentované návštevníkom, a tiež by mali ochraňovať priestranstvá pred akýmikoľvek „nepriamymi poškodeniami". Mali by sme tiež spomenúť dôležitosť „Kultúrnych ciest", spustených viacerými krajinami na základe iniciatívy Rady Európy ako aj stanovenie hlavných miest kultúry pod záštitou EÚ.

63. Spolupráca v propagačných turistických kampaniach pre zámorské trhy je efektívnym, racionálnym a chvályhodným spôsobom konania. Príkladom môže byť spoločná marketingová snaha Českej Republiky, Maďarska, Slovenska a Poľska tvárou v tvár Čine, Japonsku, USA a ostatným krajinám pod heslom „Európske kvarteto, jedna melódia".

II. Regulačné nástroje, politiky, medzisektorová koordinácia a monitorovanie

64. Treba učiniť dôležité rozhodnutia, aby sa prostredníctvom regulačných nástrojov odzrkadlila úroveň a charakter turizmu. Kľúčovými nástrojmi pre ovplyvnenie turistického rozvoja sú: plánovanie využitia pôdy a rozvojová kontrola cez formálne pravidlá; menej formálne smernice; ekonomické nástroje; budovanie kapacít na pomoc menším komunitám a podnikom; cielený rozvoj infraštruktúry; a pokračujúci monitoring trendov. Efektívna komunikácia a informačné služby sú podstatnými pri zabezpečení verejného povedomia a akceptovaní pravidiel zameraný na udržateľnosť.

65. Výskum udržateľnosti turizmu by nemal význam bez objektívneho hodnotenia, či sú jeho hlavné princípy rešpektované. Meranie pokroku je podstatné a malo by sa spoliehať na využívanie merateľných indikátorov rozvoja. Takáto „sledovanosť" môže byť využitá pri analýze súčasného stavu veci, pri analýze vplyvu turizmu (napr. alokovanie zdrojov, blaho spoločnosti), a riadiace úsilie (napr. kvalita pracovných miest). Základné ukazovatele udržateľnosti by mali byť prekonzultované so zainteresovanými z viacerých sektorov, aby sa zabezpečila prijateľná medzisektorová koordinácia a komparácia.

66. Existujú niekoľké aspekty turistického rozvoja, ktoré by mali byť predmetom povinných kontrol. Týkajú sa minimálnych požiadaviek na ochranu životného prostredia, komunít, návštevníkov a podnikov. Chceme špecifikovať miestne špecifické rozvojové predpisy, práva a podmienky pre zamestnancov, práva na prístup k službám a infraštruktúram, zdravie a bezpečnosť návštevníkov (hlavne potravinová hygiena a protipožiarna bezpečnosť), spravodlivé obchodné praktiky, seriózne vplyvy na životné prostredie a etické zneužívanie návštevníkmi alebo hostiteľmi (ako napríklad detská prostitúcia). Keďže tieto záležitosti majú univerzálny charakter, mali by byť pokryté základným právnym rámcom vo všetkých krajinách a mal by sa vzťahovať na všetky formy turizmu.

67. Systém legislatívy týkajúci sa udržateľnosti v turizme je teda dôležitý a bolo by neprípustné a nežiaduce spojiť ho do jedného zákona. Avšak podporné národné turistické právo s referenciami na ďalšie relevantné právo je nutné. Malo by podčiarkovať dlhodobú stratégiu pre udržateľný turistický rozvoj a povoliť náležité kontroly, koordináciu a súlad. V niektorých krajinách môže byť užitočné vybudovať zóny prioritného rozvoja s cieľom propagovať turizmus v chránených oblastiach alebo nevyvinutých regiónoch. Tento postup sa práve testuje v Ruskej Federácii, aby sa povzbudil rozvoj turizmu v Sibírskej časti krajiny, hlavne na Bajkale a Ďalekom Východe.

III. Politická zodpovednosť za rozvojové ciele

68. Dobre riadený turizmus obohacuje spoločnosť rôznymi spôsobmi. Môže povzbudiť podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť, inovácie a investície, a stať sa vstupnou bránou k celkovému urýchleniu rozvoja. Umiestnenie udržateľnosti do centra pozornosti turistického rozvoja je považované za správnu cestu k úplnej realizácii potenciálu turistického sektora a za kľúč k jeho dlhodobému úspechu. Národné úrady majú dôležitú úlohu pri rozširovaní udržateľného rozvoja vo všeobecnosti, ale hlavne toho turistického. Politická vôľa, koherentnosť politík a technická spôsobilosť sú potrebné na všetkých úrovniach vlády. Okrem toho by mali vlády spolupracovať a zjednodušiť spoločný prístup vo všetkých možných oblastiach, aby podchytili cezhraničné, regionálne a globálne problémy udržateľnosti. Toto je hlavná oblasť pôsobenia kompetentných medzinárodných organizácií, zahrnujúc aj Radu Európy.

69. Ako Svetová Turistická Organizácia správne poukazuje vo svojom Sprievodcovi pre tvorcov politík , udržateľnosť je zodpovednosťou všetkých, ktorí sú zahrnutí v turizme, ale vláda by mala viesť tento proces, aby sa zaručil značný pokrok. Parlamenty môžu asistovať, predovšetkým na národnej a miestnej úrovni, pri zabezpečovaní právneho prostredia, ktoré orientuje súkromný sektor, turistov a ostatných zainteresovaných a posilňuje ich reakcie na problémy udržateľnosti. Váš spravodajca dúfa, že táto správa prispeje k poukázaniu na to, že by mal byť rozvinutý holistický prístup k turizmu a tiež ako rôzne verejné politiky môžu ovplyvniť a byť ovplyvnené turizmom.


1 - Budúce hlavné mestá kultúry zahrnujú: Linz (Rakúsko) a Vilnius (Litva) v roku 2009; Istanbul (Turecko), Pécs (Maďarsko) a Essen (Nemecko) v 2010; Turku (Fínsko) a Tallin (Estónsko) v 2011; Gimaräes (Portugalsko) a Maribor (Slovinsko) v 2012. V roku 2008 Stavanger a Sandnes (Nórsko) a Liverpool (Spojené Kráľovstvo).

2 - Len veľmi málo krajín zaviedlo ministerstvá turizmu (ako v Chorvátsku, Grécku a Mexiku) alebo úrady (v Taliansku). Turistické záležitosti sú vo väčšine prípadov pripojené k ministerstvám hospodárstva, priemyslu, obchodu alebo k malým a stredný podnikom (napríklad Arménsko, Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Kanada, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Nemecko, Litva, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Ruská Federácia, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené Štáty). V niektorých krajinách je turistické portfólio spojené s regionálnym rozvojom (Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko), kultúrou a športom (Albánsko, Andorra, Azerbajdžan, Írsko, Malta, Poľsko, Turecko, Ukrajina, Spojené Kráľovstvo), životným prostredím (Južná Afrika), zahraničnými vecami (Island) alebo s prepravou a komunikáciami ( Japonsko a Čína).

3 - Robiť turizmus lepšie udržateľný: Sprievodca pre tvorcov politík

SMS video

Na stiahnutie

Strana moderného Slovenska, Skuteckého 15, 97401 Banská Bystrica, Slovenská republika
Tel.: 048/123 45 67, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.