Globalizácia a rada slovných spojení, ktoré v posledných rokoch stále častejšie používame, patrí k tým, ktoré zdanlivo všetci chápeme, ale definovať ho väčšina z nás nedokáže. Globalizácia je prevažne chápaná ako proces celosvetového informačného, technologického a ekonomického prepojenia(1). Problém globalizácie je veľmi komplikovaný. Na začiatku by som sa chcela sústrediť na historické súvislosti.
Už antická civilizácia v dobách svojho najväčšieho rozkvetu bola do značnej miere globálnou trhovou spoločnosťou, ktorá zahrňovala takmer celý vtedy známy svet. Bola do značnej miery politicky a mocensky prepojená a existoval tu zglobalizovaná antická kultúra, exportovaná z imperiálnej metropole do provincií od Afriky až po Palestínu.
Žijeme v období, keď klesá spotreba, produkcia ako aj investície a rapídne stúpa nezamestnanosť. Na prvý pohľad je to len týchto pár slov, ale tie tvoria diagnózu dneška u nás i vo svete a dávajú základ nárastu chudoby, sociálnej nespokojnosti až nepokojom. Aká je liečba?
Poďme pekne za radom. Po 160 ročnej existencii skrachovala Lehman Brothers. Vyše 60 miliárd USD dala
americká vláda poisťovni AIG. Nemci sanovali Hypo Reael Estate, vlády Beneluxu banku Fortis a Francúzi, Belgičania a Luxemburg zachraňovali Dexiu.
Ekonomický prepad, ktorý postihol naše exportné trhy sa prejavil aj na Slovenských firmách. Pre problémy firiem a vyššiu nezamestnanosť stúpol podiel zlých úverov z 3.4% až na 5%. Sekuritizáciou sa zmenili úvery na bežný cenný papier. Banky časť svojich úverov prevádzali do špeciálnych dcérskych spoločností – „ Special purpose vehicle / SPV/ ". Tie potom vydali akcie, či dlhopisy, ktorí predávali rôznym investorom.
